JELŠAVA - Výročný seniorálny konvent GES - marec 2010


Gemerský seniorát ECAV   
.....................................
Výročný seniorálny konvent GES
Jelšava - marec 2010
.....................................

Veriaci Gemerského seniorátu sa stretli na konvente
 
Dňa 20. marca kroky mnohých veriacich GES smerovali do jelšavského evanjelického chrámu. Dôvodom boli služby Božie pri príležitosti seniorálneho konventu GES.
 
Po dlhom čase sa jelšavský chrám naplnil mnohými veriacimi – nielen konventuálmi, ale i všetkými duchovnými a vzácnymi hosťami – predsedníctvom VD ECAV. Priam historicky a majestátne zazneli tóny organa v tomto obrovskom chráme... Z úvodného slova domáceho brata farára Ivana Bojnu a brata dozorcu Milana Kolesára bolo cítiť skromnosť a veľkú lásku k tomuto stánku Božiemu.
 
Povzbudzujúco zaznelo i poďakovanie brata biskupa VD ECAV Slavomíra Sabola v úvode Služieb Božích. Po viac ako tridsiatich rokoch zvestoval z jelšavskej kazateľnice opäť slovo Božie dôstojný brat biskup. Brat biskup Slavomír Sabol založil svoju kázeň na texte Lk 19:1 – 10. Zdôraznil, že úlohou nás všetkých je všímať si ľudí, ktorí stoja „mimo“ ako Zacheus, neuzatvárať sa ako cirkev pred nimi, ale snažiť sa vytvárať s nimi vzťah a privádzať ich k záchrane. Kázeň zakončil prosbou: „Nech nás Pán Boh posilňuje v službe. V službe a programe, ktorý je krátky: Hľadaj a chci zachrániť to, čo by bolo zahynulo.“
 
Pracovné rokovanie konventu sa konalo v Dome kultúry. Súčasťou rokovania boli tajné doplňujúce voľby do niektorých funkcií v senioráte /seniorálny účtovník, predseda HV , školský dekan predseda Školského výboru, člen RK /. Konventuálov najviac zaujímala správa brata seniora Jerguša Olejára o duchovnom a hospodárskom živote CZ, nový štatút GES, ktorý sa schvaľoval a diskusia sa rozvinula tiež pri správe brata konseniora Dušana Hrivnáka k otázke seniorálneho príspevku. Brat biskup odpovedal aj na stále pálčivú a aktuálnu otázku o obsadení kňazskej stanice v CZ Sirk. Problém je v nedostatku duchovných. Brat senior vo svojej správe zdôraznil najväčší problém, s ktorým zápasia cirkevné zbory i duchovní v službe – nedostatok služobníkov, horlivých a ochotných postaviť sa do služby pre Pána.....
 
Na návrh nemenovanej sestry zo Slavošoviec brat biskup poprosil o útechu Pána Boha pri spomienke na náhly odchod brata riaditeľa BÚ VD Radka Cingeľa.
 
Bohatý program konventu sa skončil v neskorých popoludňajších hodinách modlitbou a požehnaním brata konseniora Dušana Hrivnáka.
  

 
Dovoľujem si uviesť myšlienky z kázne brata biskupa Slavomíra Sabola, ktorá zaznela na výročnom seniorálnom konvente.
 
„Pán Ježiš Kristus vchádza do Jeruzalema – teda krátko pred smrťou – a predsa mal program, ktorý bol v celom Jeho živote – zachraňovať stratených …
… mali by sme aj v tomto senioráte pochopiť rozmer Kristovej služby pre každého z nás, uvedomujeme si, že je príliš veľa Zacheov, ktorí sú mimo cirkvi …
 
Potrebujeme sa ako cirkev nanovo otvoriť ako tí, ktorí budú hľadať a chcieť zachrániť. …
Ak chceme osloviť Zacheov, nemôžeme byť otočení chrbtom. Pán Ježiš šiel do Jeruzalema a tiež prechádzal medzi ľuďmi. Aj dnes mnohí majú názor, že cirkev sa má uzatvárať do chrámu, ako sektárske spoločenstvo, ktoré sa uspokojí, že má pár ľudí. …
Hovorím to ako úlohu pre nás všetkých, je veľmi dôležité, aby sme pochopili, že Pán nás k týmto ľuďom posiela, nie sú to „bezbožníci“.
 
Zacheus chce možno s odstupom hľadieť na Pána Ježiša – veď spolupracoval s Rimanmi, so štátnou ozbrojenou mocou, pre peniaze bol ochotný aj vlastných bratov zapredať.
Dnes sú to možno tí, ktorí uverili mocným bývalého režimu, a kresťanstvo by ich vyrušovalo svojimi mravnými zásadami. … Je dobré, keď si aj takýchto ľudí vieme všímať.
Človek je stvorený pre náboženstvo. … Pre mnohých sú to povery. …
Buďme tými, ktorí hľadajú takých, čo majú od nás odstup.
 
Pán Ježiš oslovuje Zachea jeho menom – pre Zachea to znamená „On sa o mňa zaujíma.“
Zaujímame sa o tých, ktorí sú mimo nás? Čo o nich vieme, o ich problémoch, starostiach?
Možno máme predsudky oslovovať ľudí. Pán Ježiš Kristus povedal: „V tvojom dome musím dnes zostať.“ Je dôležité, aby sme sa nepýtali, či ľudia chcú. … Ja musím byť pri ňom, musím spoznať jeho problémy.
Všimnime si, že Zacheus zostúpil rýchlo zo stromu a prijal Pána Ježiša. Aj takíto ľudia, ako Zacheus, chcú byť oslovovaní.
Ostatní sa pohoršili, mali predsudky. Nemáme ich aj my sami voči takýmto ľuďom? Nehovoríme tiež „prečo nie u nás, ale práve u neho“ ?
Je dôležité, aby sme mali záujem o človeka, ale najdôležitejšie je nadviazať s ním vzťah. Ježiš nepovedal: „Ahoj, ako sa máš, Zacheus?“ Na nadviazanie vzťahu je potrebný čas. Čas, kedy nám ľudia začnú dôverovať, kedy spoznajú, že chybili.
Buďme tými, ktorí hľadajú vzťah.
 
V našom texte je úžasná zmena. Nemáme zachytené, o čom sa Ježiš a Zacheus rozprávali. Bolo tam asi sto ľudí, od ktorých si mohol Zacheus vypočuť: „K hriešnemu si išiel odpočinúť...“ On však premenený vyznáva: „Pane, ja to chcem napraviť.“ To nie je lacná deklarácia, je to spoveď … taká, ako keď idem ja k stolu Pánovej milosti.
 
Či sme spoločenstvo tých, ktorí to, čo deklarujú, aj žijú navonok?
Iba ten, kto sa zmenil, môže iných meniť. Iba ten, kto je zapálený, môže iných zapaľovať...
Pán Ježiš Kristus sa nebál, veď to bolo Jeho poslanie. Toto poslanie máme aj my všetci, nemusíme nosiť talár …
 
„Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo.“
Bolo by dobré, aby sme aj tých, ktorí sú mimo, mohli vnímať ako tých, ktorí sú určení k záchrane. Nech nás Pán Boh posilňuje v službe. V službe a programe, ktorý je krátky: Hľadaj a chci zachrániť to, čo by bolo zahynulo. Amen.“
 
Danica Hudecová