20. nedeľa po sv. Trojici – byť Božím listom

2 Korintským 3, 3 -9

3 Veď je zjavné, že ste listom Kristovým, ktorý sme my písali svojou službou a napísali nie černidlom, ale Duchom Boha živého, nie na kamenné dosky, ale na mäsité dosky sŕdc. 4 Takúto dôveru máme skrze Krista k Bohu. 5 Niežeby sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, už ako sami zo seba, ale naša schopnosť je z Boha. 6 On nás uspôsobil, aby sme boli služobníkmi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha. Lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. 7 Ak už služba smrti, literami do kameňa vyrytá, bola taká slávna, že synovia izraelskí nemohli hľadieť do tváre Mojžišovej pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, 8 akože by služba Ducha nebola omnoho slávnejšia? 9 A keď už služba odsúdenia bola slávna, o čo slávnejšia je služba ospravedlnenia?

Bratia a sestry v Kristu Ježiši, našom Pánovi!

Apoštol Pavel bol v stálom kontakte s cirkevnými zbormi. Tieto listy boli životne dôležité pre existenciu mladých cirkevných zborov. Apoštol odpovedal na otázky, vysvetľoval. Veriaci si mohli kedykoľvek jeho list prečítať a môžeme to tak urobiť dodnes. Sme listom Božím. Tieto slová pôsobia na každého inak. Niekto to pocíti ako bremeno. Za tým sa totiž skrýva nejaká požiadavka, áno, veľká úloha. Boh odo mňa chce, aby som sa niečím osvedčil, aby sa vo mne niekto niečo do Ňom dočítal. Niekto sa cíti poctený. Ja mám byť listom? To mi Pán Boh tak dôveruje? Mne s mojimi chybami? Oboje sa za tým skrýva. Boh mi dôveruje a niečo odo mňa vyžaduje. Alebo lepšie povedané: Niečo sa odo mňa žiada, lebo mi bolo mnoho zverené. „Takúto dôveru máme skrze Krista k Bohu“, hovorí Božie slovo. Nie však preto, že sme takto verní a Bohu poslušní. Naša dôvera k Bohu sa začína, keď porozumieme Kristovým slovám: nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás!

Prečo môžem byť Božím živým listom?

Pán Boh vie o našich možnostiach a obmedzeniach. Určite lepšie ako my sami. Vie o tom, čo v nás ešte len drieme, i čo nám dodáva nádej a odvahu k novému dňu. Preto nám dáva dar Ducha Svätého. A On nám nepíše na kamenné tabule, ale priamo do nášho srdca, hovorí apoštol. To, čomu porozumieme, čo nám dodá odvahy, schopnosti ukázať na Krista, vychovať k viere svoje deti, k dôvere, to je list Krista vpísaný v nás. Nie černidlom, ale živým Duchom Božím. A preto, aj keď nie všetkému rozumieme, v mnohých veciach sme zlyhali a stále zlyhávame, napriek našej nedokonalosti si môžeme byť istí, že sme prijatí Božím Synom. Nemusíme sa sami znehodnocovať. Pán Boh aj tým z nás, čo si myslia, že toto predsa nemôže byť o nich, aj im hovorí- Ty si mojím listom, Teba posielam.  Listy nášho Pána Ježiša Krista sú listami Božej lásky. Nie ohováračské anonymy, nie vyhrážky, že buď toto, alebo bude problém, nie udania, výsmech. Sú listom vyvolenia. Môžem byť listom Božím, lebo som stál Božiemu Synovi za to, aby za mňa položil svoj život. Apoštol Pavel písal listy do zboru v Korinte, kde vznikli rozpory, pretože niektorí spochybňovali jeho apoštolstvo. Na tieto rozpory odpovedá: ja sa nemusím obhajovať, spoliehať sa na odporúčacie listy, vy ste mojím listom.

Kým som ako Božia zásielka, čo môžem ako list Boží robiť?

Život kresťana je životom Biblie a životom podľa Biblie. Knihy kníh, ako ju tiež nazývame je naším životom tvoreným z listov tejto knihy.   Evanjelici   v minulosti   omnoho   viac   otvárali,   čítali    a poznávali Bibliu, dnes, žiaľ, už tak nie. Ale stále je tu ešte jediná biblia, ktorú ľudia ešte čítajú, počúvajú. Sú to živí kresťania, sú to živé listy, ktorých, ktoré Pán Ježiš, Pán misie rozposiela kam treba. Prečítajú si z nás dobré veci? Dozvedia sa o Pánu Bohu od nás? Sme na to  pripravení,  máme radosť  z týchto  služby Pánu Bohu   a blížnemu? Čo je na nás poznať? Čo nami hýbe a čo robíme? Dá sa to čítať na našich tvárach?  Napríklad niečo o viere? O láske       a obetavosti k blížnemu?  Čo  prečítajú  z našich očí  naši  najbližší i celkom neznámi? To, ako pozeráme na Bohom stvorený svet? Vyčítajú z našich očí a dozvedia sa z našich pier, že Pán Boh ich miluje tiež?

Diakonia– V prvom rade by mali ľudia okolo poznať to, že tu sme pre iných. Diakonia je služba lásky. Bola stále stavebnou časťou cirkvi. Dnes veľa rozmýšľame, ako zaplniť kostoly, ako zabezpečiť financie… premýšľame však, alebo dokonca sa aj trápime nad tým, ako, a komu duchovne slúžiť? Aj my, naše spoločenstvo, náš cirkevný zbor má stále pozerať na to, ako je možné slúžiť. Jedna sestra robila prieskum v našom cirkevnom zbore. V jej hodnotení upozornila na fakt,  že  si  málo  uvedomujeme,  čo  reálne  robíme a mali by sme robiť pre iných. Okrem bežných akcií v zbore, škôlka, materské centrum, tábory, misijná práca v rómskej komunite a najnovšie škola – chýba nám však to, že z toho „mnoho“, ľudia poznajú veľmi „málo“. Chýba proklamácia, zvestovanie.   Áno,   diakónia    potrebuje    byť    rozpoznateľná    a zvestovaná ako doprovod prichádzajúceho Božieho kráľovstva.

Zvesť– ak chceme zvestovať, musíme poznať, komu sme uverili. Zvesť Pána Ježiša bola Jeho prvotným zámerom. Priblížilo sa, približuje sa kráľovstvo Božie!, zvestoval On sám. To ešte nebolo ani učeníkov, ani spory s farizejmi, ani uzdravenia, či vzkriesenia. Čo to však bolo v skutočnosti, to bola Kristova prepracovaná misijná propozícia, zámer i spôsob. Ak nás z času na čas niekto osloví a pýta sa na niečo o Bohu, väčšinou ho zavalíme toľkými vedomosťami, že pre vieru a osobné rozhodnutie nasledovať Krista už niet priestor. Pán misie priblížil kráľovstvo Božie a rozhlasoval túto zvesť. Vedel však, že na to treba čas, kedy sa tá jednoduchá správa, to oznámenie, usadí v srdci i mysli tých, ktorí Ho počuli. Podrobne a misijne pozorne máme čerpať z prameňa evanjelia, aby sme  ohlasovali  približujúce  sa  kráľovstvo  Božie.  Napríklad  aj  v aktuálnych časoch celosvetovej pandémie. Hoci nie je málo ľudí, ktorí úplne ignorujú hrozby vážneho ochorenia, pre mnohých iných je to však rastúci strach a frustrácia. Aj preto treba do sveta dobrú zvesť: do sveta našich rodín, spoločnosti, práce či zabezpečenia, že sa tam všade približuje Boží svet a Božie opatrenia! To nenechá ľudí neoslovených. Aj túto zásielku v nás a cez nás chce Pán Boh doručiť.

Svedectvo svojím životom, to je známkou aj pečiatkou dobrého listu. Možno je to len krátky rozhovor, alebo varovanie. Alebo aj veľmi tvrdá výstraha doručená doporučeným listom, pretože aj napriek   zvrátenému  životu    Ťa  mám  kresťanskou  láskou  rád   a nedovolím Ti ísť cestou, ktorou si sa pustil. I pieseň, alebo len tichý spoločný smútok pri hrobe, to všetko môže stvoriť nezabudnuteľnú udalosť svedectva v živote ľudí okolo nás. Alebo svedectvo na  povzbudenie  v zlých  časoch,  biede,  po  oznámení  o zhubnej chorobe… či naozaj nevládzeme povzbudiť svedectvom? Pán Boh mi toľkokrát povedal: Neboj sa, ja som s tebou! Milí bratia a sestry, viete, chcete a dokážete svedčiť blížnemu: Neboj sa, Pán Boh je s tebou, aj ja budem s tebou. To hlavné vlastne nie my sami zo seba,  ale  je  to  zásielka  –  dielo  Ducha  Svätého.  Bratia a sestry, ak to poviem ja, farár, ľudia mimo si povedia, je to jeho práca, to on musí. Ale keď toto poviete Vy, keď sa stanete Božím listom a budete svedčiť svojim životom, bude to mať  ohromnú cenu pre mnohých. Doručil Boží Duch cez Vás to, čo potreboval.

Nerozchádzajme sa teda ako zo stromov padajúce listy. Sme živým dôležitým Božím odkazom, ktorý máme doručiť, ako radostnú správu evanjelia. Nerozvieva nás vietor sem a tam, podľa spoločenských či politických smerovaní! Nech je to závan Ducha Božieho, ktorý nás, poznaním evanjelia Pána Ježiša Krista, dopraví práve tam, kam On chce. Ostaňme verní Božiemu premyslenému misijnému plánu na záchranu padlého Božieho stvorenia. Amen

Modlime sa: Láskavý Pane Ježiši Kriste, ku Tebe voláme a ku Tebe sa modlíme. Veď nikto nás nepočuje tak, ako s láskou načúvaš svojim milovaným. Ty za nás si trpel a položil si svoj život za nás. Poznal si ľudskú biedu a všetko možné utrpenie, ktoré vie človeka zastihnúť a uberá nám životných síl. Ty, Pane, buď v našom srdci, Ty nás povzbudzuj k modlitbám a ku dôvere v Teba. Nauč nás aj radovať   sa   z Tvojej   prítomnosti   v každodenných   radostiach   a zázrakoch našich dní. Veď z Tvojej ruky prichádza mnoho radosti do každého jedného dňa, na každý deň si nám pripravil potešenie:  v človeku, v peknom slove, v stretnutí sa pri modlitbe. Ďakujeme za mnohé listy  viery,  lásky,  porozumenia  a podpory. V ľuďoch   okolo   nás   nám   daj   vidieť   Teba   a Tvoju   lásku   a starostlivosť o nás. Vrúcne tiež prosíme o pomoc, keď nás i našich milovaných trápi situácia nákazy, s ňou súvisiaci strach a obavy o našich blízkych. Dopraj nám, ak je taká Tvoja vôľa, ochranu a záchranu, ostávaj pre nás naším Pánom a Ochrancom.  I verným Spoločníkom životom   a Záchrancom, aby sme z Tvojich rúk prijali  uzdravenia na tele      i duši. Si naším potešením, i pokojom a spoľahnutím sa na Teba. Prosíme Ťa o rast vo viere, nielen vediac, ale aj veriac že Ty si Pán a raz prídeš, aby sa všetky smutné veci našich životov doriešili podľa Tvojej vôle, nám  ku večnému  životu.  Prosby, smútky naše i radosti, vypočuj Dobrý Bože, keď v mene Pána Ježiša ešte spoločne voláme: Otče náš… Amen

ThDr. Jerguš Olejár, PhD. – zborový farár v CZ Rožňava