Spomienkové služby Božie pri príležitosti 290. výročia narodenia Dr. Petra Madáča – Gemerská Poloma – 3.3.2019
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
Lukáš 5,17. 6,19
17 Raz, keď učil, sedeli tam aj farizeji a učitelia zákona, ktorí sa zišli zo všetkých galilejských a judských mestečiek i z Jeruzalema, a moc Pánova bola s Ním, aby uzdravoval. 19 A všetok zástup snažil sa Ho dotknúť, lebo sila vychádzala z Neho a liečila všetkých.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Dnes si na týchto spomienkových službách Božích chceme pripomenúť 290. výročie narodenia významného polomského rodáka Dr. Petra Madáča, zakladateľa verejného zdravotníctva, stoličného lekára, ale tiež zverolekára, chemika, odborného spisovateľa a publicistu. Narodil sa 28. februára 1729 vo Veľkej Polome, teda dnešnej Gemerskej Polome. Osobne ma veľmi teší, že jeden z hlavných organizátorov tohto spomienkového podujatia – Matica slovenská, sa rozhodol v rámci pripomenutia si výročia narodenia tohto výnimočného človeka, spraviť tak okrem iného aj v tomto evanjelickom chráme na službách Božích…
… veď Dr. Peter Madáč nebol len lekárom a vedcom. Bol aj veriacim človekom, čo vyplýva z jeho slov, ktoré vyslovil po ukončení štúdia : „Po ťažkých, bolestných útrapách a prekážkach a po vytrvalej snahe som zavŕšil štúdium medicíny a teraz mám jedinú túžbu vrátiť sa do svojej milovanej vlasti, do svojho domova. Svoj ďalší osud, svoje životné cesty zverujem do vôle dobrotivého Pána Boha, tak, ako som činil doteraz.“ Prostredníctvom takéhoto osobného vyznania sa tak pre nás Peter Madáč stáva príkladom človeka, ktorý v sebe dokázal skĺbiť vedu a vieru. Tieto dva fenomény nevnímal ako oponentov, súperov, konkurentov či protivníkov, ale ako partnerov. A to v tom zmysle, že vedecké poznatky a objavy, ku ktorým sa dopracoval, ho súčasne tak ako veriaceho človeka viedli k ešte hlbšej bázni a pokore pred veľkosťou a múdrosťou Stvoriteľa, ktorý do svojho stvorenia vložil zákony a zákonitosti. Dr. Peter Madáč už pred takmer 300 rokmi pochopil, že veda a viera si nemôžu ani nemajú konkurovať. Veď objekt skúmania tak jedného ako aj druhého je úplne iný, odlišný.
Mám za to, drahí priatelia, že toto je správna cesta, po ktorej sa nám treba i dnes uberať. Vedecké poznatky, ku ktorým sa dopracúvame by nás nemali viesť k tomu, aby sme sa ako ľudia sami začali hrať na „pána boha“. Každá takáto cesta totiž nakoniec končí v slepej uličke. Nuž a samotná história je pre nás jasným dôkazom toho, že vždy vtedy, keď to ľudia takto pochopili a spracovali, to malo fatálne následky. Pán Boh nám zaiste dal rozum, aby sme ho používali, aby sme mysleli, tvorili, objavovali, hľadali súvislosti, boli vynaliezaví, kreatívni a pod. On sám si praje, aby sme odhaľovali prírodné zákony a učili sa spoznávať súvislosti a zákonitosti v jednotlivých oblastiach prírody a života vo všeobecnosti. Dal nám k tomu všetky predpoklady. No súčasne tak si praje, aby nás nadobudnuté poznatky a informácie od Neho nevzďaľovali a neodcudzovali, ale naopak približovali nás k Nemu a viedli nás k bázni pred Jeho veľkosťou a majestátom. Dr. Peter Madáč túto pravdu vo svojej dobe pochopil a podľa nej sa v celom ďalšom živote aj riadil. Aj týmto sa pre nás dnes stáva vzorom, ktorý hodno nasledovať.
Na živote Dr. Petra Madáča je zaiste povšimnutiahodné to, že jeho rodičia si z neho priali mať farára. No jemu viac ako teológia učarovala medicína, a tak sa rozhodol ísť touto cestou, i keď sa toto jeho rozhodnutie stretlo s istým nepochopením rodičov. Chcem tým poukázať na to, že Pán Boh tak ako v minulosti, tak i dnes si ako svojich služobníkov nepoužíva len kňazov, či teológov. To nie! To by sme potom Pána Boha veľmi obmedzili a zredukovali v Jeho pôsobení. V Jeho službách možno pôsobiť aj ako lekár, pôrodník, zverolekár, hygienik, chemik, vedec, učiteľ či školiteľ. Veď tým všetkým Dr. Madáč bol a v každom jednom z menovaných povolaní vzdal Bohu česť a chválu. Vzdal Bohu česť a chválu tým, že všetko svoje nadobudnuté vzdelanie pretavil do lásky k blížnemu a tvorstvu vo všeobecnosti, do konkrétnej zdravotníckej pomoci druhému človeku. A tým vydával nielen svedectvo o svojej odbornej medicínskej erudovanosti, ale vydával tým aj svedectvo o svojej viere v Hospodina, ktorá sa azda najkrajšie prejavuje vtedy, keď sme tu pre druhých ľudí. Keď pre nich máme čas i srdce. Keď pre nich máme lásku, keď sa pre nich neraz dokážeme aj obetovať. Keď im vieme byť nápomocní a osožní. Keď im dokážeme prinavrátiť stratené zdravie …
Drahí bratia, milé sestry, ja osobne vidím jasné prepojenia na živote nášho gemerského velikána Dr. Madáča a na živote nášho Spasiteľa – Pána Ježiša. Pán Ježiš počas svojho verejného pôsobenia tiež nebol iba teoretikom viery. Nielen vyučoval ľudí peknými slovami o Pánu Bohu a Jeho kráľovstve. I keď vyučovanie bolo jednou z Jeho kľúčových úloh a priorít. No vzápätí pravdivosť svojich slov a učenia dokazoval tým, že šiel medzi ľudí. Ich neduhy, choroby a nemoci sa Ho dotýkali, a On nemohol ostať chladným pri pohľade na nich. A keďže v sebe mal moc od Boha, svojho Otca, nemohol si ju nechať len pre seba. Keďže miloval človeka ako takého, nemohol si pred jeho biedou zatvárať oči ani srdce. A tak tú moc v maximálnej miere využíval, aby pomohol čím viacerým, tak ako to napokon aj čítame na viacerých miestach v evanjeliách.
Rovnako tak i Dr. Peter Madáč nechcel ostať v rámci medicíny len na teoretickej úrovni. Práve naopak! Bol tu pre ľudí. Bol tu pre slabých, chorých a nemocných. Neutekal od nich. Naopak! Snažil sa priniesť im pomoc a vrátiť zdravie, tak ľuďom ako aj zvieratám, na ktorých boli naši predkovia neraz bytostne a existenčne závislí. Ba čo viac! Snažil sa pôsobiť aj preventívne v zmysle ako chrániť seba, ale aj zvieratá pred konkrétnymi chorobami. Nuž a nakoľko disponoval poznatkami a múdrosťou, nemohol si to tak ako ani Kristus Pán nechať iba pre seba. Keďže miloval svoje poslanie ako lekára, keďže miloval človeka ako takého, opäť rovnako ako ani Kristus Pán, tak ani on si nemohol pred jeho biedou, nemocou a chorobou zatvárať oči ani srdce. A tak všetko poznanie, ktoré na univerzite nadobudol, venoval a rozdával blížnym. Občania v širokom okolí mali v jeho osobe vynikajúceho lekára, fyzikusa. Ako lekár, chirurg a pôrodník vykonával všeobecnú prax celých 26 rokov.
Drahí bratia, milé sestry, na všetkých Ježišových uzdraveniach, ktoré sú v evanjeliách zaznamenané, si však treba všimnúť jednu skutočnosť. Ježiš zázraky uzdravenia nevykonával ako nejakú lacnú verejnú šou pre pobavenie ľudí. Každé uzdravenie, ktoré vykonal, totiž nebolo iba telesným, ale tiež duševným, či duchovným uzdravením. Ježiš totiž neuzdravoval iba choré telá, ale tiež choré duše. Nenaprával iba zdeformované končatiny a telá, ale tiež zdeformovaný vzťah človeka k Pánu Bohu. Neočisťoval iba telá nakazené malomocenstvom, ale tiež dušu človeka znečistenú hriechom, a to tým, že všetkým kajúcim zvestoval odpustenie ich hriechov. Tým chcem povedať jedno : každé telesné uzdravenie malo viesť aj k duchovnému uzdraveniu. Každé telesné uzdravenie malo uzdraveného viesť k otázke : Kto mi to vlastne pomohol? Kto mi prinavrátil zdravie? Každé uzdravenie teda malo v konečnom dôsledku viesť k oslave a chvále Pána Boha, ktorý jediný uzdravuje.
Mám za to, bratia a sestry, že i Dr. Peter Madáč ako lekár ľuďom nepomáhal a neliečil ich pre svoju slávu. Ako veriaci a múdry človek si aj on uvedomoval, že lekár lieči, ale Pán Boh uzdravuje. A tak celou svojou bytosťou a odbornou erudovanosťou sa snažil vzdávať predovšetkým Pánu Bohu česť a chválu tým, že liečil a pomáhal.
… a moc Pánova bola s Ním, aby uzdravoval. 19 A všetok zástup snažil sa Ho dotknúť, lebo sila vychádzala z Neho a liečila všetkých. Dnes, keď si pripomíname 290. výročie narodenia Dr. Petra Madáča, na základe toho, čo už bolo povedané, si môžeme priať azda iba jedno : Kiežby takýchto velikánov vedy a viery, s láskou v srdci k svojej profesii i s láskou v srdci tak k Pánu Bohu ako aj k druhému človeku, tiež s láskou v srdci k svojmu národu, bolo čím viacej. Mám za to, že potom by to i v našej spoločnosti vyzeralo ináč. V spoločnosti, ktorá akoby prišla o svojich velikánov a osobnosti. A preto vždy vtedy keď spomíname na velikánov nášho národa, neostaňme iba pri spomienkach! Vždy vtedy aj prosme Pána Boha, aby nás takýmito osobnosťami obdaroval. A my, aby sme ich dokázali rešpektovať. Vždy vtedy si klaďme otázku: Akú generáciu po sebe vychovávame, resp. sme vychovali my? Čo sme my osobne odovzdali národu, z ktorého sme vzišli? Čo sme my osobne urobili pre dobro svojho blížneho? Čo sme my osobne urobili pre lepší a krajší svet okolo seba? Dnešná spomienka na Dr. Petra Madáča nech je nám pri tom skvelou motiváciou a inšpiráciou. Amen.
Pomodlime sa : Drahý náš Bože, chválu a vďaku Ti vzdávame, že si náš národ obdaroval výnimočnými osobnosťami. Jednou z nich bol aj Dr. Peter Madáč. Ďakujeme za Tvoju milosť pri ňom i za to, že táto Tvoja milosť pri ňom nebola daromná. Ďakujeme za to, že potenciál, ktorý so do neho vložil, nevyšiel nazmar, ale priniesol hojnú úrodu pri liečbe chorých a v prevencii proti chorobám. Prosíme Ťa, drahý Pane, tak ako to vidíme na živote nášho velikána, aby vedomosti, ktorými disponujeme a ktoré sme doposiaľ nadobudli, nás neodvádzali od Teba. Ba práve naopak! Kiežby sme sa práve skrze nich učili vidieť Tvoju veľkosť i veľkosť Tvojej múdrosti. Daj nám, prosíme, silu i svojho Ducha Svätého, aby sme potenciál, ktorý si do nás vložil, i my dokázali využívať pre dobro našich blížnych. Pomôž nám, aby sme skrze lásku k blížnemu dokázali vydávať svedectvo o svojej viere v Teba, a tým Teba oslavovali ako svojho Pána i Boha. Napokon, prosíme, otvor nám oči, aby sme každý jeden vo svojom živote vnímali a videli, akým spôsobom môžeme byť pre svoje okolie, pre ľudí naokolo osožní, prospešní a užitoční. Veď práve v tom je veľkosť človeka, keď nemyslí len na seba, ale snaží sa tu byť predovšetkým pre druhých. K tomu nám pomáhaj, náš nebeský Otče, keď k tebe teraz takto spolu ešte ako Tvoje dietky voláme : Otčenáš … Amen.
Kázal : Mgr. Rado Gdovin, senior Gemerského seniorátu