Jubilate 2020
Bože daj deň, no nie deň bez Teba,
aby sme stále v Tvojej moci boli,
aby nás viedla Tvoja veleba
A lásky bolo ako v mori soli.
Bože, daj ráno, ráno do piesne,
Nech každý v slnku Voje meno chváli.
Nech žiadna pieseň neznie bolestne,
kiež každý pozná, že Ty si Pán pravý.
J 16, 16-22
16 Máličko, a neuvidíte ma; zase máličko, a uvidíte ma. 17 Hovorili si niektorí z Jeho učeníkov: Čo je to, že nám hovorí: Máličko, a neuvidíte ma, a zase máličko, a uvidíte ma? a: Idem k Otcovi? 18 Hovorili si teda: Čo je to, že hovorí: Máličko? Nevieme, čo hovorí. 19 Ježiš zbadal, že sa Ho chcú spýtať, a riekol im: O tom sa hádate medzi sebou, že som povedal: Máličko, a neuvidíte ma, a zase máličko, a uvidíte ma? 20 Veru, veru vám hovorím: Vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať; vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť. 21 Žena, keď rodí, má zármutok, pretože prišla jej hodina. Ale keď porodila dieťa, nespomína viac na úzkosť pre radosť, že sa človek narodil na svet. 22 Tak aj vy: teraz máte zármutok, ale zase vás uvidím, a srdce bude sa vám radovať, a nik vám nevezme vašu radosť.
Milí bratia a sestry
Máličko, a neuvidíte ma, zase máličko a uvidíte ma.
Celkom malé deti poznajú tú hru. Máličko – nevidí, máličko – vidí. S jedno s dvojročným dieťaťom sa tak celkom dobre zahráte a urobíte mu veľkú radosť. Stačí sa mu ukryť za roh a ukázať sa na druhej strane, skryť sa na jednej strane postele a ukázať sa na druhej. Každé malé dieťa pritom prežíva akýsi prapôvodný strach zo samoty a opustenosti, ktorý je v každom z nás. A potom zase po znovuobjavení sa prichádza tá detská radosť, ktorú obdivujeme a ktorá nám mnohokrát chýba.
Zvláštne je, že sa možno ukryť za noviny, alebo vykukovať spoza dverí. Dospelí sa už nehráme túto hru. Je nám jasné, že za tými novinami niekto je, že niekto je za dverami. Ale dieťa máličko nevidí, a zase máličko a vidí. Kým dieťa vidí, existujeme preňho, keď sa mu stratíme z očí, niet nás.
To je princíp hry a skutočná radosť. Vo svete viery sú pre nás deti skutočne cenné príklady . Pamätáme na slová Pána Ježiša: „Pokiaľ nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva Božieho.“
Všetko sa krúti okolo toho Ježišovho slova máličko. „Ton mikron“ v pôvodnom texte. Okamih, chvíľa, niečo ozaj maličké, mikroskopické malo oddeliť Pána Ježiša od Jeho učeníkov.
Nebola to dovolenka. Neodskočil si ani na štúdium tóry do synagógy. Pán Ježiš povedal máličko o svojom zajatí, o výsluchu, o súde a trápnej aklamácii za prepustenie vraha Barabáša. Do toho okamihu sa ešte vtesnala cesta na Golgotu, výsmech a hodiny bolestivého umierania na kríži až po dokonané. Ozaj tak máličko?
Ton mikron, máličko, je neuveriteľné slovo od Božieho Syna, ktorý mal niesť hriech sveta na svojom tele. Čo je naozaj máličko, čo je maličkosťou a čo je veľké, čo je podstatné?
Práve to slovo máličko ostalo najväčšou hádankou pre učeníkov a priamo sa pýtali: čo je to, že hovorí máličko?
Naše starosti, náš životný štýl, neistota, strach o stratu príjmu, problémy a nespravodlivosť v práci, choroba, či nedostatok najrozličnejšieho druhu, to všetko nás pripravuje o prirodzenú radosť zo života.
Prestávame sa usmievať na ráno a večer sa sotva tešíme na nový deň z Božej milosti.
Svet nás veľa ráz strháva svojim tempom a aj teraz, keď ostávame doma, sme už vystrašení z toho, čo bude… prepad ekonomiky, nezamestnanosť, kríza …
Práve preto nás Pán Ježiš upozorňuje na niečo, čo je máličko, trvá len okamih a potom príde radosť. Ako detsky prirodzený úsmev pri ukrytej a znovu objavenej tvári.
Celkom na začiatku a ako prvé by sme mali vierou prijať, že mnoho v našich životoch by sme mali vyhlásiť za maličkosť. Záležitosť, ktorá je možno ťažká a nepríjemná, ale trvá len okamih a prejde.
Všimli ste si už, bratia a sestry, ako reaguje väčšina tých, ktorým povieme o svojich starostiach?
Hovoríte o chorobe? Ale oni to poznajú, veď ich zdravotný stav je tak vážny. Hovoríte o svojom slabom plate? Tak to si ešte ani len neviete predstaviť, ako ťažko je vyžiť z jedného platu ženy samo živiteľky. Neviete si rady so synom? Tak to ani neuveríte, čo vyviedol syn Vášho kolegu. Je to jednoducho tak, že aj problémy, ktoré sa nám zdajú nesmierne vážne, sú ničím v porovnaní s tým, čo trápi iného.
Náš Pán Ježiš povedal máličko o svojom utrpení a smrti na kríži. Povedal to učeníkom, o ktorých vedel, že Ho v najhoršom opustia. Povedal to v čase, keď mohol upadnúť do sebaľútosti. Skúsme Mu veriť a hľadieť na Jeho obeť vo chvíľach, keď sa nám naše starosti zdajú jedinečné, celosvetové a najväčšie.
Skúsme povedať to mocné slovo „máličko“. Dokážeme to jedine s vierou v Krista Pána, v Jeho zástupnú smrť a s vierou, že bol vzkriesený z mŕtvych.
Trochu vydržím a potom príde tá pravá radosť.
Pán Ježiš Kristus o svojej ceste na kríž povedal: Ach, to je chvíľka, po chvíli ma zase uvidíte, hlavne nebuďte teraz smutní.
V rozhovoroch s ľuďmi, s blízkymi a s priateľmi to žiaľ niekedy ozaj vyzerá, ako mariáš: na náš problém sa kladie tromf, problém toho druhého.
Takto niekedy mastíme mariáš o starostiach, o nedostatku času, o chorobách. Naučme sa od Pána nášho povedať to slovo máličko.
To nič.
A keď nás pritlačí bieda, rozprávajme sa s Pánom Ježišom a vyžalujme sa Mu. On pozná všetky naše starosti lepšie ako my sami. Vie o príčinách a následkoch, vie o riešeniach. A hlavne: Pán Ježiš o svojom utrpení povie máličko, aby nás vypočul, aby nám dal nádej na vyzdravenie. Pán Ježiš pretrpel kríž, aby sme mali radosť z nového života a aby sme Ho oslavovali každý deň.
Naše spoločné uvažovanie nad slovom Božím sme začali dieťaťom.
Pozorovaním, akú veľkú radosť dokážeme vytvoriť, keď sa mu na chvíľu skryjeme a po chvíľke ukážeme. Je to len hra, má však veľmi dôležitý záver, končí sa radostne. Takto by mohla vyzerať aj hra dospelých, naše životy by sme mali ukončiť radostne.
Pády a vstávania, z toho pozostáva život dieťaťa aj dospelého. Z týchto dnešných Ježišových slov si však, verím, odnesieme vstávanie. Pretože opustenosť, samotu, zradu, bolesti a smrť On vyhlasuje za máličko. Sú väčšie a radostnejšie veci.
Existuje vzkriesenie, máme nádej na spoločenstvo s Kristom. Kristus vypočuje každú jednu našu žalobu a nechce, aby sme ostali zarmútení a deprimovaní.
Tie naše trápiace maličkosti prejdú a my uvidíme Syna Božieho stáť na pravici Božej. V našich blížnych koná a ukazuje sa nám milostivý Boží Syn.
Záver toho textu je úžasný: ak aj teraz je dosť dôvodov na smútok, Pán Ježiš hovorí, že nás vidí. A srdce bude sa Vám radovať a Vašu radosť Vám nikto nevezme. Jubilate! Oslavujte Pána! Amen
Pomodlime sa:
Pane náš Ježiši Kriste, priznávame si v pokore, že pre maličkosti a nezdary sme zahľadení do seba a nevidíme a nepoznávame Ťa. Kvôli pozemským starostiam sme sa prestali dívať na nebesá, slnko i hviezdy, ktoré si stvoril a preto aj zabúdame, že na nás pamätáš a voláš nás do skutočných veľkých vecí. Prosíme, aby si zastavil náš čas pre krásne a mocné svedectvá, v ktorých Ťa každý deň môžeme vidieť a prežívať úprimnú radosť i potešenie, že si nás nikdy neopustil. Ďakujeme, že nám rozumieš a že nás počúvaš tak, ako nás nedokáže nikto vypočuť. Očakávame na Tvojho Ducha, Sprievodcu a spoľahlivého Radcu, ktorý by nás viedol touto pozemskou púťou do večnej radosti a oslavy Tvojho svätého mena. Veď Ty si sa k nám sklonil, ponížil si sa a prijal si každý nedostatok a všetko možné utrpenie, aby si nám, Pane náš, porozumel a mohol nás zakaždým posilniť v maličkostiach našich životov. Dôverujeme Ti a porúčajúc sa do Tvoje milosti a lásky spoločne voláme: Otče náš…
Mgr. Ľubica Olejárová, PhD. – zborová farárka v CZ ECAV na Slovensku Rožňava