4. adventná nedeľa – o láske prichádzajúcej, dotýkajúcej sa a nákazlivej

4. adventná nedeľa   – 22.12.2019                    

     Piesne: 213/  14 / 3 (4) / 590 / A 5  

Milosť vám a pokoj…..

Čomu ste sa naučili, čo ste aj prijali, počuli a videli na mne, to čiňte. A Boh pokoja bude s vami.     Fil 4,9

Milí bratia, milé sestry…

Pred Vianocami je to pravdepodobne  všade. Najviac na palcových titulkoch   novín a časopisov, ktoré vraj nemajú núdzu o počet čitateľov. Je to v telke, rádiu, reklamách. Samozrejme v neoverených, zato s istotou kolujúcich pravdách typu – jedna pani povedala; v piesňach, básniach, koledách – tých  starých, klasických aj moderných. Bratia a sestry, hovoríme o láske.   Láska, tá sa predsa najviac pred Vianocami vznáša vo vzduchu.

No povedzme si pravdu: je to tak – aj áno , aj nie. Stáva sa aj to, že máme toho už plné zuby. Všetci sa ňou oháňajú práve pred Vianocami.  Nepáči sa nám láska zabalená v krikľavom papieri z bulváru, ale ani tá, ktorá sa tvári veľmi stroho, s očami uprene obrátenými do neba .

Sme na rozpakoch. Lebo pri pohľade na staručkých manželov, ktorí sa držia  jednou rukou paličky a druhou láskavo jeden druhého, nám občas napadne, že musí tá láska existovať. Alebo keď dostaneme takú krásnu, nadšenú, trošku uslinenú pusu z päťročných úst našich vnúčat či pravnúčat.  Len – kde je ten patent na žitie a recept na lásku?

No a občas, niekedy aj  častejšie, sa nám zdá, že vlastne na lásku nie je ani čas.

Budíček, rýchlo do školy, do práce, pracovať, obedovať, pracovať, nakúpiť, deti, večera a spať! Kde je čas na lásku? Kam tú lásku vtesnať? Ako to vlastne s ňou urobiť?

Naučiť sa žiť a prijímať a dávať lásku je doživotná drina, ktorou často prechádzame len s odretými ušami. Učíme sa stále. Teraz. Tu. V každom okamihu. Bez rozdielu veku. Bez rozdielu vzdelania, IQ, postavenia, zariadenia v byte, značky auta, miesta na sedenie v divadle či kine, veľkosti nákupu v  potravinách, bez ohľadu na to, aké šaty mám a či je na nich made in China alebo Versace.

Poučka je jednoduchá a stále platná: milovať ako seba samého. Viac, ako by si doprial sebe. Tak teda –  najprv inému. Tak, že bude horieť srdce radosťou, aj keď o tom nik nebude vedieť. Jednoducho: Chcem, aby ti bolo pri mne dobre. Biblické verše o láske sú  nám známe: 1 Kor, 13. Bez lásky nie som nič. S ňou som kráľ. Ale len vtedy, ak ju dávame – a to rovnako nezištne, ako ju dostávame.

A  tu je problém.  My niekedy ani nevidíme, že sme niečo dostali. Pokiaľ sa to nedá zjesť, obuť, zapnúť, vypnúť, naštartovať, opraviť… tak si myslíme, že sme nedostali nič.

Milí bratia, milé sestry…každý rok znovu – dostávame lásku.   Prichádza každoročne a  v rovnakom scenári, ktorý sa nám darí pochopiť len veľmi, veľmi pomaly.  Tá láska prichádza v chudobe. Ďaleko od domova. Vyhnaný z „majoritnej“ spoločnosti. Mimo záujmu. Sám.

Prichádza znovu a znovu a stále nás z tých jasieľ učí jedno a to isté: prišiel som, aby som vás naučil mať rád. Zdá sa, že ľuďom  asi  stále nedochádza, že nemusel, len chcel, že jemu bolo   dobre tam s Otcom a Duchom.

Prišiel, lebo chcel. Vzdal sa všetkého. Rozprával sa s tými, ktorí nespĺňali vtedajšie spoločenské normy. Bol jednoduchý a učil jednoducho. Žil ako ostatný a na každého mal čas, dobré slovo – i keď karhal, neponáhľal sa. Vedel plakať, smiať sa a robil to aj s tými, ktorí sa smiali a plakali práve vtedy. Počúval, a ako počúval!

Nič zvláštne?  Veď to. Láska je v podstate veľmi jednoduchý recept na život. Láska chce od nás len toľko, aby sme povedali áno a šli prví k druhým. Možno len my hľadáme v nej nejaký zádrheľ   prečo sa  to nedá.

 A tak Láska znovu prichádza, aby sa nás dotkla.

Svojím príkladom. Svojou odvahou. Svojou pokorou. Svojím pokojom. Aby sme sa mali od koho učiť. Aby sme videli, ako sa to robí. Aby sme to skúšali zas, znovu, a ešte raz.

Nechať sa dotknúť láskou znamená spečatiť svoj život ako ten, ktorý má zmysel a má cieľ. Skutočný zmysel a cieľ. Láska je totiž neuveriteľne nákazlivá.   Možno len úsmevom, možno len ponúknutým miestom v autobuse, možno objatím.

Ak sa ňou necháme dotknúť, ak jej dovolíme, aby nás objala, dostaneme viac, ako si myslíme, že môžeme kvôli druhým stratiť. Srdce naplnené láskou dokáže totiž viac, ako všetky multivitamínové doplnky a dá dohromady veci, s ktorými si nevedel dať rady žiadny špecialista.

Milí bratia, milé sestry..dnes nám bliká posledná adventná  sviečka a tak sa pozrime:  kto je teraz vedľa mňa? Čo môžem pre neho urobiť, aby som dovolil láske dotknúť sa mňa i jeho.  Stále máme dosť času na to, aby sme urobili niečo od srdca s láskou.    Amen

Drahý náš Trojjedný Bože predstupujeme pred Tvoju svätú tvár v čase vrcholiaceho adventu a v očakávaní narodenia Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Ďakujeme Ti za všetky chvíle, ktoré si posielal do našich životov; či už to boli chvíle radostné,  smutné či ťažké- no my vieme, že v každej chvíli nášho života sa nás dotýka Tvoja objímajúca, láskavá a žehnajúca ruka. Za to buď Ti vďaka Pane a pomôž nám, aby sme dokázali do  každej našej životnej  situácie i do životov okolo ľudí okolo nás,  vniesť lásku, pokoj a trpezlivosť.  Nech sa vďaka Tvojej láske,  odpusteniu a milosti rozhostí v našom vnútri pokoj. Prosíme Ťa o pokojné a radostné Vianoce v našich rodinách, v dedinách (mestách)  i cirkev zboroch.

Otčenáš….

Mgr. Karmen Želinská, zb. farárka v CZ Vyšná Slaná – konseniorka GES