4. nedeľa po Veľkej noci – 10.5.2020
Milosť vám a pokoj…..
1 Kronická 15,28;16,4-6;34
28 Celý Izrael preniesol truhlu zmluvy Hospodinovej za jasotu a zvuku rohov, trúb a cimbalov, hrajúc na harfách a citarách. ……. 4 Niektorých levítov určil na službu pred truhlou Hospodinovou, aby velebili, oslavovali a chválili Hospodina, Boha Izraela. 5 … tí hrali na hudobných nástrojoch: na harfách a citarách. Ásáf hral na cimbale, 6 kňazi Benája a Jachazíél ustavične hrali na trúbach pred truhlou Božej zmluvy…. 34 Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý; veď Jeho milosť trvá naveky.
Milí bratia, milé sestry….
Udiala sa veľká vec. Podľa nášho dnešného textu v Jeruzaleme – no udiala sa aj veľká vec na našom Slovensku, v našom cirkevnom zbore. Po dlhých ôsmych týždňoch sa vraciame do našich chrámov. Otvorili sa chrámy, začínajú sa bohoslužby, aj keď s určitými obmedzeniami – no hlavne, že nám Pán Boh doprial zdravia a sme tu. Možno nám trocha vadia rúška na tvári a postrek dezinfekciou – no dnes budeme aj tak Bohu spievať na chválu. Presne ako o tom hovorí aj celá dnešná nedeľa, ktorá nesie latinský názov Cantate – teda spievajte. Naozaj, bratia a sestry – veľká vec sa udiala dnes medzi nami.
Veľká vec sa udiala aj Jeruzaleme. Udialo sa niečo, čo sa deje možno každých 100 – 500 rokov; je posvätený Boží chrám; je daný do užívania a je miestom uctievania Boha. Tento chrám v Jeruzaleme je viac ako synagóga alebo kostol. Je to miesto, kde prebýva Božie meno. Je to miesto mnohých obetí zvierat i potravy Izraela. Je to miesto, každopádne v čase prvého chrámu, kde na najsvätejšom mieste, v truhle zmluvy, pod krídlami cherubínov, ležia dosky zmluvy, dosky zákona. Je to miesto, kde najvyšší kňaz vo sviatok Jom Kippur, teda na deň zmierenia, krvou obetného zvieraťa spečatil hriechy ľudu.
Chrám v Jeruzaleme je miestom – krásnej bohoslužby Bohu; je to miesto, kde môžeme povedať: Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme. Chrám je miestom najvyššej svätosti, lebo práve v chráme sa uskutočňuje Božia prítomnosť a zároveň je to miesto mnohých rôznych stretnutí ľudí. K týmto stretnutiam patrila aj oslava bohoslužby; jedenie a pitie ako účasť na obeti.
V druhej knihe Kronickej sa menuje siedmy mesiac, dnes sa v Izraeli nazýva tischri – je to termín, dátum, čas inaugurácie- uvedenia; je to mesiac kedy sa slávi sviatok stánkov. Pripomína čas putovania púšťou ale je to aj radosť zo žatvy. Lebo keď je ukončená žatva a obilie je pod strechou, vtedy sa dá radostne oslavovať.
Teraz zvoláva Šalamún Izraelský národ do Jeruzalema. Levíti a kňazi prinášajú truhlu zmluvy a k tomu stánok stretávania a iné zariadenia do chrámu. Kňazi postavia truhlu zmluvy na svoje miesto v svätyni pod krídla cherubov. Medzitým obetuje Šalamún a Izraelský národ mnoho oviec a hovädzieho dobytka.
Ako sa toto všetko uskutoční, nasleduje veľký chválospev. Východne od obetného oltára, ktorý stojí pred chrámom, takže smerom k Olivovej hore, sa postavili kňazi a levíti. Levíti a kňazi ako speváci a hudobníci na harfách, citarách, rohoch, cimbale…
…všetko to znelo akoby spievali jednými ústami: Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý; veď Jeho milosť trvá naveky. Hudba a tanec ako výraz chvály Boha, zohrávali svoju úlohu už keď dal Dávid priniesť truhlu do jeho mesta. Hudba a tanec boli znakmi veľkej oddanosti a nadšenia. Nešlo však o nejakú komédiu či divadlo, nešlo o predstavenie významnej udalosti; šlo o uctievanie a oddanosť; bolo to prežívanie úcty voči Bohu.
V každom prípade boli spev a hudba v bohoslužbe zvlášť dôležité, keď pisateľ prečítaného biblického textu nanovo rozpráva príbeh Dávida, Šalamúna, kráľov Izraela. Keď ale niekto nanovo rozpráva príbeh, musí počítať aj s novými otázkami, ktoré položí čas. Druhý chrám bol posvätený v roku 515 pr Kristom a nemal šmrnc toho prvého; životná situácia navrátilcov bola poznačená neistotou; aj zbor sa musel najprv nájsť. Či možno preto viac vynikla oslava Boha hudbou a tancom? Služba levítov a kňazov ako hudobníkov a spevákov, vložená do ďakovných piesní a do piesní chvál alebo striedavý spev zboru, je v čase dejín zvlášť vyzdvihovaný. Či potrebujú časy neistoty viac Boha chváliť?
Práve dnes, v nedeľu Cantate – spievajme – je dobrý spoločný spev. Aj keď sa nám v tomto čase ťažšie spieva cez rúško. Nevadí. Chválu a úctu Bohu môžem vzdať Bohu aj cez rúško a môžem sa Bohu posťažovať aj v tichosti svojho srdca.
Výrazne pri opise hudby a spevu pri posvätení chrámu v našom dnešnom texte do popredia vystupuje jednota: akoby všetci jednými ústami chváli Boha a hovorili Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý; veď Jeho milosť trvá naveky. Keď chceme tomu dobre rozumieť, tak tu nejde len o šikovnosť spevákov a hudobníkov, ale predovšetkým ide o zameranie sa na Hospodina, ktorého chvália. Hudba odzrkadľuje ich duchovnú jednotu.
Spievajúce zhromaždenie poteší, spája a ukazuje na Boha, nesmie sa však stať bohoslužobnou povinnosťou bez emócie. Spev a hudba potrebuje silnú vnútornú účasť. Spievanie na bohoslužbe potrebuje pohnutie a účasť srdca, aby sa zo spevu mohol tešiť spievajúci ale i ten čo ho počúva. Len si predstavte, kráľ Dávid tancoval pred truhlou zmluvy, keď ju priniesli do jeho mesta.
Bratia a sestry, buďme múdri a nezabudnime na staré piesne, ktoré sú našim krásnym a vzácnym dedičstvom duchovných skúseností – ale preniknime aj do nových piesní v modernej reči a modernejšom hudobnom prevedení; veď nakoniec – aj staré aj nové piesne znejú Bohu na chválu. Kvalitná duchovná hudba a pieseň sa rovná romantickej zamilovanej piesni, ktorá opisuje vzťah medzi Bohom a zborom. Boh predsa skrze Ježiša Krista, zbor, teda nás, povolal k životu s Ním.
Láska je emócia, pohnutie sa s láskou k tomu druhému. Oslavujme bohoslužbou i piesňou našu lásku k Bohu! Amen
Modlitba: Ďakujeme Ti Bože a Pane náš a tešíme sa z pokladu piesní a hudby, ktorými Ťa môžeme chváliť. Je to pre nás dobré, keď môžeme Tebe spievať, či už radostne alebo aj so smútkom; povzbudzuje nás to a otvára to naše srdcia. Požehnaj, prosíme služby organistov, kantorov, hudobníkov i spevokolov.
Prosíme i za všetkých, ktorí trpia pod pandémiou koronavírusu; predovšetkým za chorých, ale aj tých, ktorí ostali bez práce a zárobku; prosíme, pomôž im.
Pomáhaj nám Pane Ježiši Kriste pohnúť sa ďalej, aby sme teraz ale aj v budúcnosti teba chválili. Piesňou, hudbou, slovom a svojim životom. Amen
Mgr. Karmen Želinská, zb. farárka v CZ Vyšná Slaná – konseniorka GES