Štedrý večer 2019
Milosťou, z nej si nám Syna dal,
prosíme, Bože, bys pri nás stál.
Osvietil myseľ, naplnil hruď,
nech sme Tvoj verný ľud!
Amen.
Z úcty a pre vážnosť Slova Božieho povstaňte a vypočujte si slová, ktoré máme napísané v Liste Títovi v 2 kapitole od verša 11 takto:
„Zjavila sa totiž Božia milosť spásonosná všetkým ľuďom, ktorá nás vychováva, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí, a aby sme v tomto veku žili spravodlivo a pobožne, očakávajúc blahoslavené splnenie nádeje a zjavenie slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa / Ježiša Krista. On vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a aby si očistil svoj vyvolený ľud, ktorý sa horlivo usiluje o dobré skutky.“
Amen.
Raz do kostola zavítal starší pán. Nikdy nechodil medzi veriacich ľudí, a preto to bolo prekvapením nie len pre ľudí, ale aj pre farára. Návšteva v kostole sa pre muža stala akýmsi pravidlom a už nechodil iba v nedeľu, ale začal navštevovať spoločenstvo vždy, kedy sa mu dalo.
Farára to tešilo a preto sa rozhodol ísť muža navštíviť domov. Starý pán bol veľmi rád a povedal mu, prečo sa rozhodol navštevovať kostol. „Zaprisahal som sa, že do kostola nevstúpim. Za to, že to je inak, môže toto dieťa“, ukazuje farárovi obrázok v novinách. Bola na ňom jeho vnučka a vedľa nej anketa s otázkou: „Čo by si si želala od Ježiška pod stromček?“ Dievčatko odpovedalo: „Priala by som si, takého starkého, ktorý by so mnou chodieval do kostola. Môj je zaťatý, do kostola nikdy nejde, hoci som ho o to už toľkokrát prosila.“
Bratia a sestry, aj tento príbeh ukazuje, že dieťa má moc zmeniť naše zmýšľanie. Zmeniť tvrdosť ľudského srdca. Malá vnučka zmenila u svojho starkého tvrdohlavosť a odpor, ktorý prechovával voči Bohu a Jeho cirkvi. Nielen my vychovávame deti, ale aj deti vychovávajú nás. Platí to aj o betlehemskom dieťati Pánovi Ježišovi Kristovi.
Toto malé nevinné Dieťa nás vedie k tomu, aby sme sa odriekali bezbožnosti a svetských žiadosti. Pán Boh nechce, aby sme zahynuli, a preto nám dal Dar najcennejší a najdrahší. Dal nám svojho nevinného Syna. Zjavil všetkým ľuďom svoju spásonosnú milosť. Zjavil ju vo svojom Synovi. Ukázal nám ako veľmi nás miluje aj napriek tomu ako sa správame. Miluje nás, hoci my si myslíme, že bez Jeho lásky prežijeme.
Láska je niečo bez čoho človek nedokáže žiť. Každý potrebuje cítiť, že ho niekto má rád, že je pre niekoho dôležitý. Skutočná láska je liekom na každé nedorozumenie, na každú hádku, na každý smútok. Láska vyháňa strach, neistotu, hnev aj bolesť. Aj počas Vianoc si ľudia svoju lásku viac preukazujú. Snažia sa ju urobiť hmatateľnou. Svojím najbližším kupuje dary z láskou, aby sme ich potešili a aby sme im preukázali ako ich máme radi. Rodičia tiež chcú svojím deťom preukázať svoju lásku, a preto sa snažia kúpiť im ten najkrajší darček pod stromček. Chceme svoju lásku urobiť hmatateľnou a ukázať svojím blízkym, že nám na nich záleží. Pán Boh to tiež tak urobil. Dal nám Dar z lásky. Jeho láska bola zjavená v malom Dieťati, ktoré prišlo na svet do chudobnej maštale. Božia láska sa nám zjavila v Spasiteľovi, v Pánovi Ježišovi Kristovi.
Pán Boh Ho poslal, lebo nás miluje a nechce, aby sme zahynuli. Nechce, aby sme prepadli hriechu. Ak sa nazdávame, že si poradíme bez Neho, sme na omyle. Žiadne dobré skutky, ani spoliehanie na to, že Pán Boh sa zmiluje nás nezachráni. Jediný, kto nás môže a chce zachrániť je Boží Syn. Jedine ak Ho prijmeme do svojich sŕdc a vyznáme mu úprimne svoje hriechy a svoju nedokonalosť. On prišiel, aby zmenil náš pohľad, aby zmenil naše srdcia i naše zmýšľanie. Prišiel, aby opravil to, čo je pokazené. Pán Ježiš je tým najväčším darom, ktoré ľudstvo mohlo dostať.
Bratia a sestry! Každý dobrý rodič vie, po čom túži jeho dieťa. Vie čo by si prialo pod stromčekom nájsť. Niekto túži po aute na ovládanie, iné dieťa túži po bábike, ktorá plače. A ani my dospelí nie sme iní. Túžime po krajšom svete, po lepšej budúcnosti. Nikto nechce žiť v nepokoji, v špine, v nešťastí. Každý rok si prajeme len a len to najlepšie. Ku každému sviatku, či narodeninám si prajeme veľa šťastia, lásky i zdravia. Nikto nechce byť chorý ani nešťastný. Náš Otec presne vie, po čom túži. Pozná každú jednu našu túžbu, každú našu myšlienku skôr než ju povieme. Dokonca vlasy na hlave nám spočítal. Takí sme pre Neho vzácni! Neraz nás ochránil pred zlom, ktoré na nás z každej strany číha. No my si to mnohokrát ani neuvedomujeme. Jemu na nás skutočne záleží!
Miluje nás a nechce nás nechať v diablových rukách. Pozýva nás k sebe. Volá nás, aby sme prišli k jasliam a s dôverou predkladali svoje starosti malému dieťatku. Volá nás s našimi starosťami, s naším hnevom i s našou ľahostajnosťou, aby sme ju zverili do Jeho rúk. On sa o nás chce postarať! Chce napraviť naše pokazené vzťahy, chce opraviť všetko, čo nás zraňuje.
Veď v tichej tmavej noci sa narodilo malé nevinné dieťa, ktoré prinieslo pokoj, vieru, lásku a nádej tomuto svetu do smútku, nenávisti a nepokoja. Boží Syn sa stal človekom, aby sme aj my mohli byť synmi a dcérami Božími. Evanjelista Ján píše: „tým, ktorí ho prijali dal moc, stať sa dietkami Božími.“ Nechajme sa viesť Pánom Bohom. Nechajme sa vychovávať malým dieťaťom, ktoré sa narodilo v Betleheme.
Dovoľme mu, aby sa dnes Pán Ježiš Kristus narodil i v našich srdciach. On v nich chce prebývať stále, nie len počas Vianoc.
Amen.
Modlitba:
Otče nebeský, studnica dobroty, ďakujeme Ti, že si nás milostivo priviedol k pamiatke narodenia Tvojho Syna a dávaš nám teraz na Neho hľadieť očami viery. Je to radosť, veď narodil sa veľký Pán. Je to veľká radosť, lebo narodil sa všetkým ľuďom. Bohatým i chudobným. Ty Pane, si sa stal Synom človeka, aby sme sa my stali dcérami a synmi Boha.
Prijmi, prosíme, piesne nášho srdca ako chválu a vďaku, za to čo si pre nás urobil. Osvieť nás, prosíme, svojou slávou a svojím Duchom, aby sme nikdy nezabúdali, že „sa zjavila milosť Božia spásonosná všetkým ľuďom“. Buď Ti sláva, Trojjediný Bože, Tebe na výsostiach a nám ľuďom dobrej vôle tu na zemi žehnaj svojím pokojom.
Amen
Mgr. Jana Ilčisková, zborová farárka v CZ Štítnik
————————————————————————————————————————————
- slávnosť Vianočná 2019
Kázeň:
Generálny úvod:
Božia láska sa zjavila vo svete. Narodil sa Boží Syn, ktorý priniesol kus neba na zem a nás prišiel pozvať k sebe do nebies. To je základná zvesť toho, čo včera, dnes a zajtra oslavujeme. Zvesť rozhodujúca o ľudských životoch. Zvesť taká dôležitá, že sa ešte v časoch Rímskej ríše jej rozhodli určiť dátum oslavy Vianoc na najtemnejšie dni zimného času. Aby v našich srdciach príbeh o víťazstve Božej lásky a dobroty prekonal depresie a zlé nálady vyplývajúce z tmy, ktorá vládne vonku. Preto nám dodnes tieto sviatky hlásajú príchod svetla sveta, Spasiteľa Ježiša Krista.
Radi prichádzame do kostola, radi spievame i počúvame radostné piesne, lebo v nás podporujú správne prežitie sviatkov, vyjadrujú naše vlastné pocity a zážitky spojené s týmito krásnymi sviatkami. Nechajme aj teraz zaznieť ešte jednu pieseň a dovoľme jej zvesti, aby nás oslovila, naplnila a pripravila na počúvanie Božieho slova.
ES
Otče náš, ktorý si v nebesiach
posväť sa meno Tvoje, príď kráľovstvo Tvoje
buď vôľa Tvoja, ako v nebi tak i na zemi
chlieb náš každodenný daj nám dnes
a odpusť nám viny naše,
ako i my odpúšťame vinníkom svojim
I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého,
lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky
Sláva Bohu Otcu i Synu i Duchu Svätému
ako bola na počiatku i teraz i vždycky
i na veky vekov Amen
Mt 1, 18-25: „Ježiš Kristus narodil sa takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom, a skôr, ako sa zišli, ukázalo sa, že bola v požehnanom stave z Ducha Svätého. Jej muž Jozef bol spravodlivý; nechcel ju vystaviť hanbe, ale chcel ju tajne prepustiť. Keď premýšľal o tom, ajhľa, zjavil sa mu vo sne anjel Pánov a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Mária za ženu, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov. Toto všetko sa stalo, aby sa naplnilo, čo Pán riekol ústami proroka: Ajhľa, panna počne a porodí syna a dajú Mu meno Emanuel; to v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil zo sna, urobil, ako mu prikázal anjel Pánov: prijal svoju ženu, neobcoval s ňou, kým neporodila syna, a dal Mu meno Ježiš.“
Slávnostné kresťanské zhromaždenie!
Od nepamäti si ľudia rozprávajú príbehy. Drsné, vymyslené, pravdivé, mystické. Jednoducho zaujímavé. Počúva ich aj každý z nás. Od malička. Tieto príbehy nás vychovávajú, formujú naše poznanie sveta, formujú naše hodnotové rebríčky.
I ja ich rád počúvam. Najradšej mám príbehy založené na skutočnej udalosti. Niektoré z nich sú dobré na pobavenie, iné na poučenie. A sú aj príbehy, ktoré majú netušený dopad. Jeden z nich zmenil beh sveta. Príbeh obyčajných ľudí z Nazareta. Jozefa a Márie. Príbeh rozprávaný státisícekrát, odkedy sa stal. Príbeh o tom, ako obyčajných ľudí do svojich plánov pozval Pán Boh. Príbeh je o mužovi a žene, o ich manželstve.
Zaujímavým sa stáva ten príbeh, keď do bežného vzťahu snúbencov vstúpi zápletka. Snúbenica je v očakávaní. Je tehotná. Nebolo by to také prekvapivé, keby nebola pannou. Čistou, nepoškvrnenou dievčinou s čistým srdcom a čistým svedomím. Vysvetlenie prichádza z neba cez Božieho posla, anjela. V živote Márie sa plní Izaiášovo proroctvo: Ajhľa, panna počne a porodí syna.
Sú ľudia, ktorí majú problém s prijatím tejto správy. Samozrejme, pre všetkých, ktorí uvažujú len v medziach tejto zeme, tohto sveta je to nemožné. Ale veď v evanjeliu je jasne povedané, že do života Márie zasiahol Pán Boh. Ak veríme, že Pán Boh stvoril celý svet so všetkým, čo v ňom je, aký problém by mal spôsobiť nový život v tele Márie panny.
Anjel Pánov musí veci vyjasniť aj Jozefovi. Snúbenec nebo veľmi nadšený tým, že jeho snúbenica je tehotná a on s tým evidentne nemal nič spoločné. Ale po návšteve anjela veci dostali celkom iný rozmer. Jozef pochopil, že najväčším problémom nie je to, ako sa Mária panna mohla stať matkou. Pred Jozefom stála omnoho vážnejšia a zodpovednejšia úloha. Úloha pre oboch. Máriu aj Jozefa. V ich živote sa plní sa ďalšie proroctvo. Dajú mu meno Imanuel – Boh je s vami. Jozef a Mária si postupne budú zvykať na to, že vychovávajú Božieho syna. Navonok dieťa, ako každé iné. V skutočnosti dieťa, ktorého úloha na svete bude jedinečná. Neopakovateľná. Ježiš vyslobodí svoj ľud z hriechov.
Bratia a sestry! Počuli sme ten príbeh už toľkokrát. Až nám zovšednel. Príbeh Jozefa a Márie, príbeh narodenia ich dieťatka Ježiša sa nikdy tuctovým a opočúvaným. Ten príbeh sa totiž nerozpráva na pobavenie, ale nesie v sebe dôležité posolstvo. Rozdelil by som ho do troch častí. Každá z nich sa dotýka osobne každého z nás. V každej z nich dvetisícročný príbeh z Nazareta prináša otázky a výzvy pre každého z nás.
Prvá správa znie z prorokovaného mena dieťatka: Immanuel – Boh s nami Boh s nami – to bolo heslo rôznych ľudí, vojvodcov, kráľov, magnátov. A každý z nich si Boha predstavoval po svojom. Robíme tak dodnes. Dosť prirodzene máme v sebe zakódovanú predstavu, poviem to často používanou frázou, že existuje niečo nad nami. V dnešnej dobe ľudia sú pripravení uvažovať o existencii Boha, ale najradšej by boli, aby Boh bol len niečo nad nami. Niečo nad nami v podobe zásobárne dobrej energie, niečo nad nami ako záruka, že mi TO pomôže, keď budem potrebovať a že mi TO dá pokoj, keď TO potrebovať nebudem.
A tu nám zrazu príbeh narodenia Pána Ježiša dáva úplne inú alternatívu. Pán Boh nie je TO nad nadmi. Pán Boh nie je vesmírna energia ani záchranná brzda vo všetkých našich havarijných situáciách. Pán Boh nechce dokonca zostať ani nad nami. On je Immanuel – Boh s nami. Boh s ľuďmi, pre ľudí, Boh ľudí. Až priveľmi ľudsky sa nám zjavil, keď prišiel na svet v podobe dieťaťa. Chcel nám ukázať, ako Ho máme vnímať. Aj tu si musíme dať pozor, aby sme pochopili správne.
Boh, ktorý je s nami nie je ani bezbranný ako dieťa, ani slabý, ako dojča. Boh narodený v Ježišovi je obetujúci sa, milujúci, vyzývajúci k láske, ako dieťa, keď sa narodí do rodiny. Boh narodený ako dieťa je ten, kto chce od základu zmeniť naše správanie sa tak, ako sa mení život muža a ženy, keď sa nám narodí prvé dieťa. Narodenie dieťaťa do manželstva spôsobuje skutočne absolútnu revolúciu postavenia človeka. Kto sa stal otcom a matkou už nikdy nebude taký istý, ako bol predtým. Aj v prípade, že svoju úlohu nezvláda a zanedbá.
Rovnakú revolúciu spôsobuje skutočný Boh prítomný v našom živote. Kto sa s Ním stretne, už nikdy potom nemôže byť ako predtým, kým Boha nestretol. A to aj vtedy, ak sa viere vzdiali, ak ju zaprie a opustí. Boh s nami v Kristovi je pre každého z nás, bratia a sestry, lebo nás upozorňuje, že nikto z nás, ktorí sme tento príbeh o prichádzajúcom Bohu počuli sa už nikdy nemôže tváriť, akoby sa nič nestalo. Stalo sa.
Tu je dobre pripomenúť aj druhú časť posolstva anjela, ktoré zmenilo postoje Márie a Jozefa z Nazareta. Ich narodené dieťa malo vyslobodiť svoj ľud z hriechov.
Iste vám neušlo, bratia a sestry, že vianočný príbeh v sebe nesie jeden veľmi ostrý kontrast, veľké protirečenie. Na jednej strane celá atmosféra Vianoc, vianočné piesne, modlitby, výzdoba sú plné radosti, jasotu, na druhej strane samotný príbeh až taký radostný nie je. Spomeňme len niekoľko momentov – neočakávané tehotenstvo, z neho plynúce problémy s vysvetľovaním v rodine, v dedine. Putovanie do Betlehema v čase tehotenstva, márne hľadanie miesta v ubytovni, pôrod v maštali uprostred noci, hrozba smrti od kráľa Herodesa. Samé komplikácie a starosti. Napriek tomu všetkému je vianočný príbehu skutočne radostný. Dôvodom sú slová zasľúbenia z anjelovho posolstva. On vyslobodí svoj ľud z hriechov. Čo tieto slová znamenajú pre svet a konkrétne pre nás? Sú v nich ukryté dve zvesti. Pán Ježiš Kristus sa narodil na svet, aby nám pozemšťanom ukázal, akým spôsobom môžeme počas svojho života zápasiť s hriechom. Keď vyrástol a začal ľudí vyučovať, nekompromisne odkrýval pravdu o ľudskom hriechu. Robil to však vždy s veľkou láskou, bez túžby zraniť, ponížiť. Vždy odkrýval hriech so zámerom pomôcť nám, hriešnikom. Svojim životom a učením dal veľa príkladov a povzbudení pre každého z nás, čo máme robiť, aby hriech neovládal naše myšlienky a konanie. Dal nám aj sľub: Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca vekov. V týchto slovách sme zahrnutí aj my. Nie sme teda na svoje zápasy sami. Boh je s nami, aby sme nemuseli stáť proti hriechu len s vlastnými silami.
Druhá časť tejto správy už patrí skôr do pôstneho a veľkonočného obdobia. Možno nám to nepasuje do vianočného času, hovoriť o tých ťažkých témach utrpenia, smrti a vzkriesenia. Ale práve na to sa Pán Ježiš narodil. Práve taký charakter má Jeho život od narodenia – zúfalý odpor diabla, útoky pokušiteľa a napokon víťazný koniec zápasu pre Ježiša Krista. Konečné riešenie problému hriechu – odsúdenie pokušiteľa a oslobodenie zotročených hriešnikov. Vyhlásenie totálnej amnestie pre všetkých, ktorí ju chcú prijať prostredníctvom obete Pána Ježiša Krista.
Bratia a sestry, Vianoce pre nás nebudú radostné, iba veselé, ak z nich vynecháme tento rozmer zápasu Pána Ježiša s našim hriechom. Spomeňme si na slová staručkého Simeona – z čoho sa radoval? Teraz prepúšťaš, Pane svojho služobníka v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie, ktoré si pripravil. Skutočnú vážnosť tieto sviatky pre nás budú mať, keď pochopíme to, že tu v Betleheme sa začína zápas o našu záchranu z hriechu a necháme sa vtiahnuť do tohto príbehu.
A tu je tretia časť posolstva príbehu Jozefa a Márie z Nazareta, ktorú by sme si mali so sebou odniesť so sebou z kostola. O Jozefovi bolo napísané: „Keď sa Jozef prebudil zo sna, urobil, ako mu prikázal anjel Pánov: prijal svoju ženu, neobcoval s ňou, kým neporodila syna, a dal Mu meno Ježiš.“
V troch slovesách: Prebudil sa, prijal a urobil je ukrytá dnešná výzva aj pre nás. Znovu aj na tieto Vianoce sa máme prebudiť z letargie svojej hriešnosti. Nedivme sa, že potrebujeme znovu počuť to slovo: Prebuďte sa! Je to také prirodzené, ako keď každý deň po únavnej práci musíme zaspať. Tak sa nám žiaľ deje aj v zápase s hriechom. Máme chvíle, keď sme v tom bdelí a ostražití a máme chvíle, keď nás pokušenie a zápas s hriechom unavujú a tlačia k zemi. Tu potrebujeme nutne práve toto zvolanie: človeče, znovu sa prebuď a uvedom si, že to, čo si počul o Ježišovi v Jeho slove je pravda. Znovu s obnovenou rozhodnosťou ju prijmi, tak ako Jozef prijal Máriu za ženu, prijal Ježiša za syna a nebeského Boha za vodcu svojho života. Prijal a urobil, čo mu kázal anjel. Tak človeče Boží aj ty prijmi, čo ti zvestuje príbeh Vianoc a urob, čo ti Boh hovorí.
Nie vždy sa nám to zdá príjemné. Ani to nemusí byť príjemné, čo nám Pán Boh káže, ale je to osožné. Zapísať sa do školy a stráviť nekonečné hodiny učením sa a cvičením sa vo vedomostiach nie je príjemné. Ale je to prospešné, lebo nás to dovedie k poznaniu. Cvičiť nekonečné hodiny na tréningu nemusí byť rope športovca príjemné. Ale je to pre neho osožné, ak chce dosiahnuť víťazstvo, medailu napríklad na olympiáde v Soči. Poslúchnuť Pána Boha nebolo pre Jozefa a Máriu to najjednoduchšie riešenie. Ale bolo to najprospešnejšie pre nich aj celé ľudstvo. Oplatí sa nasledovať ich príklad.
Bratia a sestry, ten starý a známy príbeh o dvoch obyčajných ľuďoch z mestečka Nazaret –bol rozprávaný už státisíce krát. Ale aj dnes nám mal čo povedať, lebo nám priniesol zvesť, ktorá je pre nás stále živá:
Boh je s nami.
Aby vyslobodil svoj ľud z hriechov.
Aj my sa prebuďme, prijmime túto zvesť a konajme podľa nej.
A radosť Vianoc bude mať v nás trvalú platnosť. To nám všetkým zo srdca prajem. Amen
Modlitba
Slávime Tvoje narodenie, Pane Ježiši Kriste. Ďakujeme Ti za to, že tak môžeme robiť každý rok. Ďakujeme za to, že si môžeme pripomínať Tvoj príchod na svet. Ďakujeme za nové obzory, ktoré si nám otvoril. Naučil si nás, čo je skutočná láska. Naučil si nás, ako sa dá odpúšťať. Naučil si nás znovu dôverovať nášmu nebeskému Otcovi, keď si očistil našu vieru, povzbudil naše srdcia. Si skutočne mocný Boh, si knieža pokoja. Prosíme Ťa, vládni v našich životoch a v našich srdciach. Naplň naše domácnosti svojou prítomnosťou. Pomôž nám byť vernými Tvojmu slovu, rozumieť mu, správne ho podávať ďalej, aby sa aj naši blížni mohli dozvedieť o Tvojej práci na našej záchrane. Nech je medzi nami vždy vidno, že sme Tvoji nasledovníci, že sme deti nebeského Otca. Nech je Ti sláva a chvála dnes i na veky Amen.
Sláva Bohu Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku i teraz i vždycky i na veky vekov Amen.
Mgr. Emília Velebírová, námestná farárka v CZ Koceľovce
————————————————————————————————————————————
2. slávnosť vianočná
Pane náš, požehnaj túto vzácnu chvíľu stretnutia pri Tvojom slove. Nech je nám jasná Tvoja vôľa, plán s našim životom. Chceme sa Ti celkom poddať a konať to, čo chceš, aby sme boli Tvojim svetlom a soľou pre tento svet. Nech je Tvoja milosť s nami i nad nami všetkými.
Skutky 6:8-15 „Štefan, plný viery, milosti a moci, robil veľké znamenia a zázraky medzi ľudom. Ale povstali niektorí a hádali sa so Štefanom, no nevládali odporovať múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Nato nastrojili mužov a falošných svedkov, ktorí žalovali na Štefana. A všetci, čo tam boli, uprene hľadeli na neho, videli jeho tvár ako tvár anjela“.
Vianočná atmosféra sa vytráca každým dňom a ľudia si už – okrem vianočnej výzdoby – asi ničím nepripomínajú tieto vraj najkrajšie dni roka. Zdá sa, akoby aj v cirkvi skončil vianočný ošiaľ a dnešný deň je vytrhnutý z kontextu vianočnej správy. Je to tak však iba na prvý pohľad.
Dnešný sviatok diakona Štefana, prvého mučeníka kresťanskej cirkvi, zapadá do vianočného príbehu veľmi dobre. Kladie pred nás otázku: prečo som kresťanom? Čo to znamená byť kresťanom? A je to dnes vôbec ešte potrebné?
Som kresťan, lebo verím, že Boh ma miluje. Vianoce nám približujú Božiu povahu, teda Jeho lásku, milosť, milosrdenstvo, záujem a túžbu nadviazať s človekom kontakt, vzťah. Vianoce nám ukazujú na dôvod Ježišovho príchodu na túto zem: je ním Božia láska. Pán Ježiš nám prišiel zvestovať, že Boh miluje každého jedného z nás.
Štefan toto poznal. Prečítajte si celú 7 kapitolu Skutkov, v ktorej diakon jasne rozpráva o svojej viere v Boha, ktorý zápasí o každého človeka. Rozoberá deje Starej zmluvy až po Ježiša Krista a Jeho život, aby svedčil o Bohu, v ktorého aj on dúfal, a ktorému dôveroval. Toto všetko ovplyvnilo jeho život. Možno sa aj radikálne zmenil, Biblia nám nehovorí aký bol Štefan predtým, ale to, ako sa vrhol do služby Bohu a ľuďom, nám jasne poukazuje, čo pre neho Boh znamenal. Nebol to len starý deduško, energia, osud, ale bol to jeho osobný Pán a Boh, ktorý aj jemu dal obrovskú lásku v Ježišovi Kristovi. Štefan bol kresťanom, lebo spoznal milujúceho Boha.
Sme kresťanmi preto, lebo aj my poznávame Boha lásky? Vnímame Ho viac ako milostivého a láskavého Pána alebo skôr ako Boha súdu, trestov a utrpenia? Vianoce nám síce približujú Ježiša ako malé dieťa, no On určite nie je už bezmocný a slabý. Ale je silný a veľký vo svojej láske voči nám. A práve Jeho láska má byť dôvodom našej viery. Pretože v nej raz prebehne aj súd. Ver, Boh ťa miluje.
Som kresťan, napriek reakcii mnohých ľudí. Viete, ktorá noc je najhoršia pre cirkev? Noc zo Štedrého večera na prvý sviatok vianočný. Vtedy totiž cirkvi rapídne narastú a vzápätí klesnú počty veriacich. A to vidíme aj my v našom zbore. Niekto raz povedal, že lepšie je byť horúcim-skutočne veriacim alebo studeným-neveriacim, ako byť vlažným-formálnym kresťanom. Lenže formalizmus sa usadil v našej spoločnosti nielen v cirkvi, ale takmer všade. Ľudia už nevedia byť nadšení a zainteresovaní do ničoho poriadne. A preto sa potom veriaci človek stretáva s mnohými negatívnymi reakciami. Hlavne, ak nerobí všetko tak, ako sa to od neho očakáva.
Štefan to zažil na vlastnej koži. Vo svojej viere v Ježiša bol nadšený a túžil po tom, aby aj iní poznali Boha ako Pána lásky. Hovoril o Ježišovi, kázal o Ňom, slúžil Mu a Jeho najmenším, preukazoval svoju vieru všade, a nikdy sa za ňu nehanbil. Preto si vyslúžil prenasledovanie, súd a nakoniec aj smrť. Nič z toho ho však neodradilo. Neodstúpil od viery, neodvolal svoju reč, nezaprel Krista napriek zlu, ktoré zažíval. Vedel, že jeho viera nestojí na ľuďoch, ani na dobrom pocite, ani na bezpečnosti života, ale stojí na Ježišovi, s ktorým trpieť je výsada a právo iba pre zopár ľudí. A tak sa Štefan s odvahou a smelo postavil svojim nepriateľom a napriek tomu, že ho nakoniec odsúdili na smrť, povedal im o Kristovi. Nezostal ticho.
A my? Neodrádza nás často reakcia okolia od chuti svedčiť a prezentovať našu vieru? Nenecháme sa umlčať našim najbližším? Nekalkulujeme, či povedať alebo nepovedať ľuďom o Ježišovi? Keď prídu problémy, sme náchylní k nevere a nedôvere voči Bohu. Volíme si pohodlie, prijatie ľuďmi radšej ako vernosť Bohu. Radšej sa vzdáme Krista ako obľuby u človeka. Alebo nie? Sme verní za každých okolností, napriek reakcii mnohých ľudí zostávame kresťanmi? Ak áno, vďaka Bohu za to. Ak nie, nech nám Boh odpustí a Duch svätý pomôže k vernosti.
Som kresťan, lebo chcem, aby bol cez môj život viditeľný Kristus. Viera ovplyvňuje náš život, ak necháme Boha, aby na nás a v nás pracoval. To, čo nosíme v srdci, je viditeľné navonok. Keď je človek spokojný a šťastný, prejavuje sa to na jeho tvári. Keď je smutný, ukáže sa to na jeho vizáži alebo na jeho očiach. Pán Boh nám síce nedá krajšiu tvár alebo úsmev, ale môže zmeniť naše srdce a tá zmena sa potom odrazí na našom zovňajšku.
O Štefanovi čítame, že jeho viera sa prejavila na jeho výzore. Možno to on sám na sebe nijako zvlášť necítil, možno si toho nebol vedomý, ale predsa jeho tvár jasne svedčila o blízkom vzťahu s Kristom. Mať tvár ako anjel znamená, odrážať v sebe nebo. A Štefan určite taký bol a aj sa to prejavilo na ňom, viditeľne pre všetkých. Neskôr preto videl Božiu slávu, Boží charakter a preto mohol odísť z tohto sveta, lebo on už svojim životom na zemi patril do neba.
Čo odrážame my vo svojej tvári? Na koho ukazujeme svojim životom? Je naša viera viditeľná aj navonok? Ako kresťania – či chceme alebo nie – nejakým spôsobom prezentujeme Krista. Je len na nás ako Ježiša ukazujeme iným. Ak je však vo vnútri všetko v poriadku, ak sme srdcom blízko Pánovi, určite sa to prejaví navonok. Ak však naša viera nie je závislá na Bohu, skôr či neskôr sa pravda ukáže. Pozor však, niekedy prvý pohľad môže klamať. Preto je potrebné pozerať sa pod povrch, do hĺbky, aby sme videli skutočnú pravdu. Tú viditeľnú všetkým, aj tú, ktorú postrehnú iba vnímaví ľudia.
Sme kresťanmi? Prečo? Príklad Štefana nám ukazuje, že kresťan má vnímať Boha ako Boha lásky, že máme byť Bohu verní, napriek reakcii ľudí a že máme vo svojom živote odrážať Kristov charakter a hodnoty i krásu neba. Nech nám v tom pomáha aj sila vianočného príbehu. Amen.
Modlitba: Pane Bože, ďakujeme Ti za Tvoj nesmiernu lásku voči nám. Ďakujeme Ti, že Ti smieme dôverovať a mať s Tebou vzťah. Ďakujeme aj za dôveru, ktorú do nás vkladáš, keď nám dávaš možnosť odrážať Tvoj charakter a hodnoty. Prosíme o požehnanie a posilnenie v našej viere. Nech je založená na Tvojej láske voči nám. Nech je pevná a odolá aj výsmechu či prenasledovaniu. Nech je naša viera viditeľná nielen v našom vnútri, ale aj navonok. Prosíme Ťa o to v mene Pána Ježiša Krista.
Mgr. Martina Gdovinová, zborová farárka v CZ Vlachovo