V rámci 5. Dňa Gemerského seniorátu, ktorý sa konal 20.8.2023 v obci Vyšná Slaná, boli počas slávnostných služieb Božích vedeniu Gemerského seniorátu odovzdané Zákony ctihodného Gemerskho kontuberia vydané Palatínom Jurajom Thurzom 16. júla roku Pána 1610.
Jedná sa zrejme o jeden z najstarších historických dokumentov, ktorý Evanjelická cirkev a.v. na Slovensku v originále vlastní. Palatín Juraj Turzo ním reaguje na závery Uhorského snemu z jesene 1608 v Bratislave, na ktorom Uhorský kráľ Matej II. zverejnil svoj dekrét, potvrdzujúci náboženskú slobodu:
„§ 1. Aby náboženskú prax aj baróni, magnáti, šľachtici, ako aj slobodné mestá a všetky stavy a poriadky na svojich a kráľovských majetkoch, v hraniciach Uhorského kráľovstva, uhorskí vojaci a zemepanské mestá a dediny, každý svoje náboženstvo a vyznanie dobrovoľne a slobodne mohol prijať, hocikde sa slobodne zdržiavajú. A nikto nikomu v jeho slobodnom užívaní a vyznávaní nemá brániť.
- 2. Ba dokonca, aby sa zabránilo nejakej nenávisti a nezhodám medzi stavmi a poriadkami, je ustanovené, nech hociktoré náboženstvo pre svoje vyznanie má superiorov alebo superintendantov.“
Hlavným dôvodom pre vydanie zákonov však boli závery Žilinskej synody, ktorá sa konala 28. – 30 marca 1610. Túto osobne po slovensky Juraj Turzo otvoril a vo svojom otváracom prejave hovoril o potrebe zriadenia cirkvi na základe „ustanovenia snemu prešporského“, aby každé náboženstvo, a teda aj evanjelické malo „svojich predstavených, čili superintendentov“.
Synody sa zúčastnili zástupcovia desiatich stolíc Horného Uhorska. Chýbali na nej zástupcovia Šarišskej a Spišskej stolice, tiež Gemersko – Malohontskej, ktorá už svojho supetintendenta mala, a síce na základe záverov Ostrihomského snemu už od roku 1594. Tieto zákony boli vydané 10. Júla 1610 v Košiciach
Vďaka ochote a úsiliu Doc. Mgr. Eriky Jurikovej z Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave je na svete ich doslovný preklad.
Nesporne zaujímavý je však príbeh objavenia sa tohto dokumentu. Našiel ho náhodou na povale rodičovského domu vlachovský občan Dušan Martinko, ktorý pochopil, že asi to nebude len taká obyčajná čarbanica. Odovzdal ho vlachovskej zborovej sestre farárke Mgr. Martine Gdovinovej. Sestra farárka, vediac, že jeden z jej zborových presbyterov, pán Štefan Bendík, práve pracuje na histórii vlachovsko – gočovského cirkevného zboru, posunula tento vzácny dokument jemu.
Možno len hádať, ako sa tento dokument na povalu dostal, a vôbec, ako sa dostal do Vlachova. Ako odpoveď sa črtá možnosť, že jedným zo žiadateľov o vydanie týchto zákonov bol pán farár Peter Sixtius ( Šesták), pôsobiaci v tom čase tri roky v štítnickom cirkevnom zbore. No predtým než sa dostal do Štítnika, pôsobil od roku 1600 sedem rokov vo Vlachove a po troch rokoch pôsobenia v Štítniku sa do Vlachova znovu vrátil, aby tu pôsobil ako farár ďalších päť rokov. A keďže bol blízkym „kolegom“ superintendenta, pôsobiaceho v Jelšave, mohol mať dokument od neho.
Nebudeme uvádzať peripetie pri zháňaní prekladateľa. Dôležité je, že vďaka Pánu Bohu sa dokument dostal zo zabudnutia na svetlo sveta. V každom ohľade sa jedná o dokument, ktorý je aj po 400 rokoch stále aktuálny a mnohé dnešné aktuálne cirkevno – právne predpisy sa ním riadia, resp. ho kopírujú. Je jasným svedectvom o tom, že naši predkovia boli múdri a vzdelaní ľudia, ktorí svoju cirkev nielen milovali, ale dali jej aj dnešnú, súčasnú podobu. Bohu vďaka za nich!
Mgr. Rado Gdovin, senior GES ECAV na Slovensku
Štefan Bendík, presbyter CZ ECAV na Slovensku Vlachovo
Zákony_ctihodneho_Gemerskeho_kontubernia_original
Zákony_ctihodneho_Gemerskeho_kontubernia_preklad