Na prelome októbra a novembra sa v našich kalendároch stretávajú dve významné pripomienky – Pamiatka reformácie a Pamiatka zosnulých. Na prvý pohľad sa zdá, že hovoria o dvoch rozdielnych veciach: jedna o živote a obnove viery, druhá o smrti a spomienke. A predsa sa ich posolstvá hlboko prelínajú.
Reformácia nám pripomína, že život viery stojí na Božom slove a milosti. Martin Luther znova pripomína pravdu, že človek nie je zachránený svojimi skutkami, ale vierou v Ježiša Krista – v Toho, ktorý premohol smrť….
….práve táto istota, že spasenie je darom, prináša útechu aj vtedy, keď stojíme pri hroboch našich blízkych.
Keď si spomíname na tých, ktorí nás predišli, nie je to len pohľad späť. Je to aj pohľad vpred – do večnosti, ktorú nám Kristus otvoril.
Reformácia obnovila dôveru v to, že Boh je Bohom živých, nie mŕtvych, a že v Kristovi máme novú nádej – nádej na zmŕtvychvstanie a život večný.
Nech je preto Pamiatka reformácie pre nás výzvou, aby sme žili vierou.
Nech je Pamiatka zosnulých pripomienkou, že viera v Krista siaha aj za hranice hrobu. Vtedy spomienka prestáva byť len smútkom – stáva sa tichou vďakou a pokojnou nádejou.
Mgr. Karmen Želinská, štatutárna zástupkyňa GES