7. septembra 2019 sa na cintoríne vo Vyšnej Slanej stretla rodina, traja žujúci súrodenci a obyvatelia obce, aby si nielen pripomenuli hrôzy vojny a utrpenie v koncentračnom tábore – ale aj preto, aby po dlhých 75 rokoch uložili pozostatky Juraja Hrica, ktorý zomrel v koncentračnom tábore Dachau. Na žiadosť rodiny, vedenie múzeá v Dachau, poslalo symbolickú hrsť hliny zo spoločného hrobu kde sú pochovaný väzni, ktorí zomreli v tomto koncentračnom tábore Tento symbolický hrob je vyjadrením celej rodiny i obce Vyšná Slaná, že na svojich rodinných príslušníkov nezabúda rodina ale ani obyvatelia obce. A tak po 75 rokoch aspoň symbolický spočinie Juraj Hric na cintoríne v rodnej obci.
Nech spomienka a symbolické uloženie pozostatkov je poukazom na dôležitosť pripomínania si utrpenia našich rodákov ale i všetkých ľudí, ktorí zahynuli pri hrôzach vojny. Nech aj tento pietny akt je mementom pre naše deti, vnúčatá, obyvateľov našej obce i ľudí na Slovensku, aby sa podobné zverstvá už nikdy neopakovali. Dôležité je poukázať aj na to, že Juraj Hric pri všetkých útrapách v koncentračnom tábore nezaprel svoju evanjelickú vieru a to je dodnes zaznamenané a zapísané pri jeho mene.
Na tejto pietnej spomienke sa prihovoril i starosta obce Ing. Dušan Gallo a zaspieval spevokol cirkevného zboru ECAV.
Juraj Hric, narodený 5.2.1927 vo Vyšnej Slanej, rodičom Jurajovi Hricovi a Žofii, rod. Tomášikovej. Rodičia boli maloroľníci a neskôr keď kúpili mlyn ho prevádzkovali až do znárodnenia. Školské roky strávil na Ľudovej škole vo Vyšnej Slanej. Od roku 1938 – 1942 Meštianska škola Dobšiná. V rokoch 1942 – 44 ukončil Obchodnú školu v Dobšinej. Potom si urobil kurz na mlynárskeho tovariša a pomáhal otcovi v mlyne. V auguste 1944 vypuklo SNP a Juraj sa zapojil do partizánskeho hnutia. Pôsobil v partizánskom oddiele, ktorý pôsobil v oblasti Mlyniek. Keď Nemci obsadzovali povstalecké územie partizáni museli meniť svoje pôsobiská. Z Mlyniek sa presunuli do oblasti Henckoviec a neskôr do Čiernej Lehoty a na Bičiarky nad Rejdovou. Aj tam partizáni nemali pokoj a partizánska skupina bola veliteľmi rozpustená a každý bol zodpovedný sám za svoje účinkovanie. Juraj sa po čase vrátil domov. Istý čas sa skrýval. Po čase však začal opäť pomáhať otcovi v mlyne. Tým pádom bol viac na očiach a zrejme niekto na to upozornil Nemcov, ktorí v tom čase boli v dedine. To bolo pre Juraja osudné. Jedného dňa pri obede ho vyrušila nemecká eskorta v ktorej bol aj jeho spolužiak z Obchodnej školy. Pod hrozbou zastrelenia a pod bodákmi ho spolu s Michalom Vidom priviedli na obecný úrad kde ich vypočuli. Po vypočutí ich naložili na voz a odviedli do Dobšinej. Tam držali asi dva týždne. Otec ako mlynár mal známosti cez ľudí z Dobšinej si myslel, že ho dostane zo zadržania. Ale veľmi sa sklamal keď všetci ktorí mohli pomôcť sa od neho odvrátili. Potom ho previezli do Kežmarku a jeho cesta viedla do koncentračného tábora v Nemecku. Keďže stále boli dohady kde sa vlastne Juraj dostal, jeho neter Mária Hricová – Pajtašová spolu s manželom Ivanom začali pátrať. Napísali list na Slovenský Červený kríž na oddelenie Pátracia službe. Uviedli dostupné informácie, ktoré dovtedy mali.
28.5.2012 sme obdŕžali list v ktorom bolo napísané: „Kolegovia z Medzinárodnej Pátracej služby , v nemeckom Arolsene dospelí k pozitívnemu výsledku šetrenie na meno: Juraj Hric , nar. 5.2.1927vo Vyšnej Slanej, nar. slovenská, náboženstvo evanjelické, mlynár, slobodný posledná adresa: Vyšná Slaná,
Bol premiestnený z koncentračného tábora Bergen – Belsen do konc. tábora Dachau/komando Lauinge, dňa 6. marca 1945, väzenské číslo 144499, zomrel 5. apríla 1945, pričína smrti neuvedená, kategória Sch/Schutzhaft/“.
Dachau bol oslobodený Američanmi 29. apríla 1945. Zomrel teda 24 dní pred tým, ako sa mohol dostať na slobodu.
Mgr. Karmen Želinská, zborová farárka vo Vyšnej Slanej – konseniorka GES
