Sviatok Cyrila a Metoda – 5.7.2024
„… veľké idey potrebujú veľkých ľudí …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.
Žalm 8
2 Ó Hospodine, Pane náš, aké je slávne Tvoje meno na celej zemi! Velebu svoju rozprestrel si nad nebesá. 3 Z úst detí a tých, čo sú pri prsiach, si pevnosť založil proti svojim protivníkom, aby si umlčal nepriateľa i pomstiteľa. 4 Keď hľadím na Tvoje nebesá, na dielo Tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil: 5 Čo je človek, že naň pamätáš? A čo syn človečí, že sa ho ujímaš? 6 O niečo menším si ho urobil od božských bytostí, slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil. 7 Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk, položil si mu všetko pod nohy: 8 Všetky ovce i voly, aj poľnú zver, 9 nebeské vtáctvo, morské ryby, i to, čo chodí morskými cestami. 10 Ó Hospodine, Pane náš, aké je slávne Tvoje meno na celej zemi!
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry a bratia v Pánovi!
V Slovenskej republike máme dnes štátny sviatok, aby sme aj takýmto spôsobom poukázali na to, ako veľmi si vážime odkaz bratov Cyrila a Metoda a ich misiu, ktorú podnikli na našom území. Dnes nechcem ani tak poukazovať na historické skutočnosti a fakty, i keď zopakovať si ich by určite nebolo na škodu. Nechcem hovoriť o tom, ako pre Slovanov zostavili prvé písmo – hlaholiku, ktorá sa neskôr vyvinula na cyriliku. Nechcem ani tak hovoriť o preklade evanjelií a neskôr aj celej Biblie do staroslovienčiny. Nechcem sa sústrediť na to, že na našom území založili školy, vychovávali kňazov a povýšili staroslovienčinu na štvrtý liturgický jazyk – okrem hebrejčiny, gréčtiny a latinčiny. Nechcem pojednávať o obetiach, ktoré museli podstúpiť a intrigách, ktoré im počas celého pôsobenia spôsobovali urazení bavorskí kňazi. Toto všetko by sme totiž ako hrdí Slováci mali vedieť, mali ovládať.
To, na čo sa chcem dnes skutočne sústrediť, by som začal zrejme citáciou z prológu, z úvodu Jánovho evanjelia: 1 Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. 2 Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. 3 Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo (J 1, 1 – 3). Na počiatku bolo slovo. Nuž a v kontexte solúnskych bratov, Cyrila a Metoda, na počiatku bola vznešená idea. Na počiatku bol nápad. Na počiatku bola ušľachtilá vízia a sen. Tá idea, vízia a sen spočívali v tom, aby sa k Slovanom dostala zvesť evanjelia, zvesť o Ježišovi Kristovi v zrozumiteľnej podobe a forme. V zrozumiteľnom jazyku. Táto skvelá idea sa zrodila v hlave vtedajšieho panovníka, ktorým bol knieža Rastislav. Ten vedel, že v oblasti dnešného Grécka, v okolí mesta Solún – dnešných Tesaloník, žije komunita Slovanov, ktorá je rečovo blízka obyvateľstvu žijúcemu na území vtedajšej Veľkej Moravy. Našťastie: neostalo iba pri snívaní. Podnikli sa konkrétne kroky a vtedajšiemu cisárovi Michalovi III. bola adresovaná prosba, či by nejako nevyhovel túžbe Slovanov žijúcich na Veľkej Morave a neposlal im študovaných ľudí, ktorí by pozdvihli slovanský národ, tak vedomostne, ale predovšetkým duchovne. Či by in nepriniesli slovo Božie, Boží zákon i Kristovo evanjelium, v zrozumiteľnej podobe a reči. Nuž a výsledok poznáme. Cisár Michal na tento účel oslovil dvoch učených a vzdelaných bratov: Konštantína a Michala, ktorí neskôr prijali kláštorné mená a ktorých skôr poznáme pod menami: Cyril a Metod.
Azda to prvé, čo sa z doteraz povedaného môžeme naučiť, je to, že človek by si v živote mal klásť správne ciele. Každý z nás by mal mať v živote nejakú ideu, sen, či víziu. Nuž a mala by to byť nejaká ušľachtilá idea a vízia. Vízia, v ktorej nehľadíme iba na seba a svoje dobro. Mala by to byť vízia, v ktorej myslíme na dobro, pokiaľ možno, čím širšieho okruhu ľudí. Každý z nás by mal byť dobrým analytikom svojho života. Knieža Rastislav správne predpokladal, že pokiaľ v oblasti kresťanskej misie nepodnikne účinné kroky, nebude to dobré. Ľudia bavorským kňazom a ich na latinčine budovanej misii nikdy celkom dobre neporozumejú a okrem toho: pod rúškom misie sa bude naďalej zvyšovať politický vplyv Franskej ríše, čo pre Veľkú Moravu z politického hľadiska predstavovalo problém a nebezpečenstvo.
Azda to druhé, čo sa z doteraz povedaného môžeme naučiť by sa dalo zhrnúť do slov: veľké idey, aby mohli byť zrealizované, potrebujú aj veľkých ľudí. Veľkých ani nie telesným vzrastom, ale skôr veľkých duchom. Myslím, že knieža Rastislav bol na svoju dobu osvieteným človekom. Nezáležalo mu totiž len na nejakom materiálnom blahobyte, či politickej nezávislosti. Jemu na srdci ležal aj „duch“ národa. Teda vzdelanie a viera ľudu. Ako veľmi sme sa v tomto dnes od takýchto ideí vzdialili, priatelia! Dnes sa v štáte počíta hrubý národný produkt. Zaujíma nás iba to, ako dobre nám profituje ekonomika. Čo je nepochybne dôležité, nakoľko to ovplyvňuje kvalitu nášho života. Avšak: koho reálne zaujíma, ako na tom ako národ sme po stránke duchovnej? Knieža Rastislav už pred viac ako 1000 rokmi vedel, že len duchovne kvalitný národ môže byť aj politicky, ekonomicky a morálne na výške. Inak skončí. Zanikne.
Veľké idey, aby mohli byť zrealizované, potrebujú aj veľkých ľudí. Bratia Cyril a Metod boli nepochybne veľkými ľuďmi. Ich veľkosť však nespočívala len v poznatkoch a vedomostiach, ktorými disponovali. Ich veľkosť spočívala aj v prekonaní samých seba a v sebaobetovaní sa pre druhých. Berme to tak, že v Grécku sa mali dobre. V podstate im nič nechýbalo pre kvalitný a plnohodnotný život. A zrazu je tu pred nimi výzva: ísť do nie celkom prebádaných končín. Ísť medzi neznámych ľudí, svojim spôsobom medzi divochov. Ísť z pohodlia a zabezpečenosti do rizika. Ísť z kolísky filozofie do duchovnej džungle. Veľkosť solúnskych bratov je teda aj v tomto: v prekonaní seba samého. V ochote prinášať obete pre nielen časné, ale aj pre večné dobro a blaho druhých. Bratia a sestry, sme dnes veľkými ľuďmi my? A pokiaľ sa tak cítime, čo definuje našu veľkosť? Veľké auto? Veľký dom? Veľký bankový účet? Veľká kariéra a spoločenské postavenie? Pretože tak sa na veľkosť dnes pozerá. Tak na veľkosť hľadí svet. Zdá sa však, ako to z príbehu solúnskych bratov vyplýva, že sú ešte aj väčšie veci ako len materiálna veľkosť. A síce: duchovná veľkosť. Kiežby sme aj po nej túžili, a to v zmysle Ježišových slov: Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko ostatné vám bude pridané.
Veľké idey, aby mohli byť zrealizované, potrebujú aj veľkých ľudí. Áno! A veľkí ľudia si mocne a každý deň uvedomujú, že keby nebolo veľkého Boha, neboli by tu ani oni. Za veľkými ľuďmi, za veľkými ideami, snami a šľachetnými víziami zakaždým totiž stojí veľký Boh. Aj preto som si na úvod tejto kázne dovolil prečítať ako kázňový text práve slová 8. žalmu. Hospodine, Pane náš, aké je slávne Tvoje meno na celej zemi! Velebu svoju rozprestrel si nad nebesá.
Áno, drahí priatelia! Nedá sa povedať, žeby Slovania boli pred príchodom solúnskych bratov – Cyrila a Metoda, nejakí neznabohovia. V každom prípade: kresťanská misia podporovaná Franskou ríšou sa tuná realizovala. Otázne je: aký mala na ľudí vplyv a dosah, keďže pospolitý ľud latinčine nerozumel. Tiež treba brať do úvahy, že Slovania mali svojich vlastných bohov, pričom najvyšším z nich bol Perún. Ale boli tu aj Radegast, Svantovít či Morena a ďalší. Mnohé náboženské predstavy starých Slovanov pritom stále prežívajú medzi nami. Či už je to oblievačka na Veľkú noc, či už je to stavanie májov. Či už je to pri vynášaní nebohého z domu, resp. z domu smútku, keď treba trikrát udrieť rakvou na prah dverí a keď niekto zomrie, pozakrývať v dome všetky zrkadlá a zastaviť hodiny … Slovania boli polyteisti. Neverili iba v jedného Boha. Verili vo viacerých bohov a duchov, pričom každý z nich, podľa ich predstáv, riadil a kontroloval určitú oblasť života.
Veľká úloha Cyrila a Metoda spočívala v tom, aby Slovanom poukázali na skutočnú pravdu. A síce: že je len jeden, jediný, skutočný a pravý Boh. Hviezdna obloha, celé stvorenstvo i človek ako taký sám o sebe je dôkazom veľkosti, veľkoleposti a jedinečnosti tohto mocného Boha. On je Pánom celej zeme. Poznať tohto Boha je zakaždým div, ktorý sa deje pri človeku. Je to div, pretože človek sám od seba skutočného Boha nenájde ani Mu neporozumie. Človek od momentu pádu prvých ľudí, Adama a Evy, do hriechu si neprestajne vytvára vlastných bohov. Tých bohov si potom udobruje tým, že im prináša dary a obete. Slovania to volali –„žertvy“.
Do tohto všetkého vstupujú dvaja bratia a zvestujú: Hospodin zvíťazil nad chaosom a temnotou. Ustanovil nad nimi nebeské telesá, aby im vládli. Tento všemocný Pán sa vo svojej nepochopiteľnej láske skláňa k úbohému a smrteľnému človeku. On nepotrebuje naše obete a dary. Ten najväčší dar nám totiž dal On sám, keď nám poslal svojho Syna na tento svet. A pokiaľ Mu už, človeče, nejaký ten dar chceš dať, potom nech je to dar tvojej viery v Neho. Dar tvojej dôvery v Neho. Dar tvojej poslušnosti voči Nemu. Dar tvojej chvály a oslavy Jeho mena. Presne tak ako to zaznieva aj v prečítanom 8. žalme.
Drahí priatelia, našu dnešnú úvahu sme začali slovami o tom, že každý z nás by si mal v živote stavať ušľachtilé ciele a mať šľachetné vízie. Ciele a vízie, ktoré smerujú k dobru čím viacerých. Nemali by to byť len lacné a povrchné ciele. Ale vízie, ktoré robia človeka veľkým. Veľkým po duchovnej stránke. Nuž ale veľkým po duchovnej stránke možno byť iba vtedy, pokiaľ je človek napojený na veľkého Boha a má s veľkým Bohom vzťah. Iba takýto veľký človek napojený na veľkého Boha môže vyznať to, čo žalmista na konci svojho žalmu: Ó Hospodine, Pane náš, aké je slávne Tvoje meno na celej zemi!
Takýto človek totiž vie, že Božia sláva robí slávnymi aj nás. Takýto človek neprahne stoj čo stoj za svojou vlastnou slávou. Jeho slávou je totiž Hospodin Boh ako darca života. A to tak toho časného ako aj toho večného. Celkom na záver si preto položme niekoľko praktických otázok, tak ako ony vyplynuli z dnešného uvažovania: Aké ciele si kladieme dnes my? Aké máme sny a vízie? Sú vznešené a ušľachtilé, smerujúce k dobru čím viacerých alebo sú nízke, prízemné a sebecké? Sme my dnes veľkými ľuďmi? Čo pre teba znamená byť veľkým človekom?
Kiež nám dá Pán Boh múdrosť, aby sme si v živote kládli veľké ciele a žili pre vznešené ideály! Kiežby sme dokázali pochopiť že za našou veľkosťou stojí predovšetkým veľký a mocný Boh! Jemu česť a chvála na veky vekov! Amen.
Mgr. Rado Gdovin, zborový farár v Dobšinej