12. nedeľu po Svätej Trojici sme v cirkevnom zbore venovali spomienke na všetky obete COVID-19, ale najmä na nášho brata dozorcu Ondreja Málika. Spomenuli sme si na neho aj pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín.
Slávnostným kazateľom na službách Božích bol brat senior Mgr. Radovan Gdovin, ktorý nás povzbudil Božím Slovom. Domáca sestra farárka si zaspomínala v príhovore na brata dozorcu, ktorý pre cirkevný zbor naozaj veľa znamenal. Najmä jeho ľudský prístup, priateľská povaha a hlboko veriace srdce, zostanú trvalou spomienkou na neho a jeho službu v cirkevnom zbore.
Príhovor sestry farárky CZ ECAV Chyžné Mgr. Emílii Völgyiovej.
Milí bratia a sestry!
Keď prichádzali správy zo sveta o šíriacej sa chorobe akomsi covide ani vo sne by nás nikomu nenapadlo ako bytostne sa nás dotkne práve táto pandémia. Ono je to tak, čo je ďaleko, to sa nás netýka. Avšak teraz to bolo iné. Najskôr 1 chorý, potom 15, 25 …. až začali čísla rásť a s nimi i množstvo nakazených, hospitalizovaných a žiaľ i úmrtí. Všetkých sa nás dotkla táto choroba, buď sme ju sami prežili, alebo naši blížni alebo poznáme minimálne jedného človeka, ktorý bol nakazený. Jedni s takými príznakmi druhí s inými….. nemalo to žiadne pravidlá. Strach a obavy rástli medzi nami do toho rôzne opatrenia. Keď si to človek takto premietne a rozmení na drobné, je to hrozné, akoby sme prežili malú biologickú vojnu. Žiaľ, každá vojna prináša obete. Covid nám mnohé vzal- mnohých vzácnych ľudí aj z našich radov, s mnohými sme sa nemohli ani rozlúčiť, tak ako by sme chceli.
Dnešný deň chceme venovať všetkým obetiam covidu, pandémie, rodinám, ktoré prišli o svojich drahých náhle a nepripravene. Chceme si zaspomínať aj na našich bratov a sestry, ale najmä na nášho brata dozorcu Ondreja Málika, ktorý by sa bol 20. augusta dožil 75. rokov života. A ktorý si zaslúži, aby sme sa s ním ešte raz takto verejne rozlúčili a poďakovali za jeho službu.
Ondrej Málik, bol človek srdcom i dušou oddaný Pánu Bohu. Tak ako veril, tak svoju vieru prežíval. Niekedy možno spôsobom, ktorý sa nám nepáčil, ale snažil sa o viere hovoriť a prežívať ju. Ťažko niesol krivdy, nespravodlivosť, nedokázal často pochopiť aj situáciu v cirkvi. Rád sa rozprával o Bohu. Keď som kázala minulú nedeľu, spomenula som v kázni aj to, že keby sme sa nerozprávali o iných o čom by sme sa rozprávali? On sa vždy rád zhováral, nie o druhých, ale práve o Bohu, Božom slove. Hľadal odpovede na mnohé otázky, rád čítal knihy a rôzne iné články, rád sa modlieval. Nechcem, aby to dnes vyznelo, že ho ospevujeme, ale bol to človek viery, dozorca CZ, vždy sa zaujímal o všetko. Najradšej však rozprával o svojej ceste do Ameriky. Keď začal rozprávať, niekedy sme sa aj pousmiali. Ale povedzte mi, bratia a sestry, koľkí z nás môžu povedať, že boli ako sa hovorí za „ veľkou mlákou“? Táto jeho objavná cesta zmenila jeho život. Videl mnohé veci a zažil, ktoré boli pre neho obrovským doživotným zážitkom.
Nepôsobil len ako dozorca CZ, ale aj ako seniorátny presbyter, kde vždy rád a s pravidelnosťou prichádzal, ako samozrejme aj na všetky seniorátne podujatia.
Ako dozorca šiel príkladom, veľmi rád spieval a mal naozaj dobrý hlas, preto bol členom spevokolu aj spolu so svojou manželkou. Tak isto prichádzal vždy väčšinou ako prvý na biblické hodiny, večierne… bol výraznou osobnosťou tohto CZ, za čo Mu ďakuje. Nebral „dozorcovanie“ ako povinnosť, ale ako službu- povolanie od Pána Boha. Ja verím, že tam kam šiel, našiel pokoj a radosť. Tak ako chválil Boha tu na zemi, teraz Ho už chváli v nebesiach. Boh nám hovorí, aby sme neboli smutní, pretože toto miesto, kde žijeme, je len dočasné a ako kresťania to dobre vieme a tiež vieme, kde nájdeme odpočinutie a život večný.
Dovidenia v nebi!
Mgr. Emília Völgyiová, zborová farárka CZ ECAV Chyžné
