Schlumbergera – ľudovo nazývaný vianočný kaktus. Nejednu domácnosť zdobí svojimi krásnymi kvetmi počas Vianoc. Inokedy nenápadná zelená rastlina počas jedného obdobia v roku pozbiera všetky svoje sily, aby rozkvitla práve na najkrajšie sviatky v roku, ako im zvykneme hovoriť. Aj u nás na fare to tak bolo. Príbeh nášho vianočného kaktusu je veľmi zaujímavý. Práve on vo mne vyvolal myšlienku podeliť sa s vami v zopár riadkoch o tom, čo práve prežívam a nad čím často rozmýšľam v tejto neľahkej dobe.
Tak pekne od začiatku. Kaktus, ktorý doma pestujeme sme si s manželom vypiplali z malých odrezkov, ktoré boli určené na vyhodenie. Môj manžel Ján, ako milovník rastlín si ten „odpad“ vzal a začal ho pestovať. Nebola som z toho zo začiatku nadšená, veď takých kaktusov je v obchode množstvo, tak prečo si nekúpiť pekný, hustý, zakvitnutý. No nechala som ho v tom, nech si to vyskúša. Čuduj sa svete – ten „odpad“ sa začal spamätávať a po pár týždňoch bolo vidieť mladé výhonky. Moja prvotná túžba zbaviť sa tých zelených listov, ktoré na oko nevyzerali vôbec pekne a nehodili sa do nášho interiéru sa pomaly vytrácala. Prišli prvé Vianoce v novej fare a verte či nie, 23.12. 2018 nám kaktus ukázal tajomstvo svojej krásy, prvý ružový kvet. To bola radosť. Víťazný pohľad v očiach môjho manžela hovoril za všetko. Vtedy som si uvedomila, že byť trpezlivým a starostlivým sa oplatí.
Kaktus po roku zakvitol opäť. Prvý kvet sme na ňom našli ráno v prvú adventnú nedeľu a kvitol presne do 7.1.2020. Celý advent a vianočné sviatky krásne zdobil náš domov a my sme sa každým jedným pohľadom naň tešili, čo sme dokázali, resp. čo dokázal môj šikovný a hlavne veľmi trpezlivý manžel. Lenže to nie je všetko. Náš „odpadkový kaktus“ sa zrazu začal meniť tesne pred začiatkom pôstu. S údivom ma Ján jedno sobotné dopoludnie volá aby som sa išla pozrieť, vraj kaktus má opäť púčiky. Po tom všetkom dobrodružstve, ktorým si s nami vianočný kaktus prešiel, by som sa už asi nečudovala ničomu. Ale verte mi, keď som to videla, nechcela som veriť vlastným očiam. Kaktus mal skutočne desiatky malých púčikov. Čakali sme, čo sa s ním počas najbližších dní bude diať. Verte – neverte, na Prvú pôstnu nedeľu náš kaktus zakvitol nie jedným ani nie dvoma ale desiatkami kvetov. To vám bola nádhera. Na mieste kde stojí, krásne svieti slnko a dodáva mu nádhernú noblesu a dôležitosť. Neuveriteľné. Kaktus, ktorý kvitol počas adventu a Vianoc zakvitol po zopár mesiacoch opäť, symbolicky v pôste.
Na jednej strane je to pre mňa obrovská hrdosť na svojho manžela Jána, ktorý je nie len skvelý manžel, milujúci otec ale aj starostlivý gazda. J Na druhej strane mi náš vianočný kaktus dal veľa podnetov na rozmýšľanie v tomto období, ktoré celý svet intenzívne prežíva. Pôst, aký naša generácia ešte nezažila. Neisť do kostola, nestretnúť sa s veriacimi priateľmi, nemôcť pristúpiť k Večeri Pánovej. Veci doposiaľ pre mňa nepredstaviteľné. Od nepamäti som chodila do kostola, sviatky boli vrcholom všetkých stretnutí, ktoré sme počas roku prežili. A zrazu sme v stave, kedy kľúč od kostola je už týždne položený na svojom mieste a neotvára kostolné dvere na pravidelne sa stretávanie, keď lavice zívajú prázdnotou, keď mechy organu sa nenadýchnu a nevydajú svoj mohutný, jedinečný zvuk. Veľmi zvláštne, netypické, trochu aj smutné.
Pôstne obdobie tento rok tak každý prežíva po svojom vo svojich domácnostiach, skromne a súkromne. Pre aktuálnu situáciu máme aj viac času. Čas na seba, na rodinu, na práce v záhradách, domácnostiach. Nie všetci, ale veľká skupina ľudí. Využívajme ten čas skutočne správne. Zvyčajne pred sviatkami je všade chaos, plné obchody, doma samé upratovanie, pečenie, varenie. Nehovorím že to nie je správne. Sviatky si žiadajú dôležitosť a precíznu prípravu. Ale najmä prípravu srdca. Naše vnútro má byť pripravené na to, čo si chceme v najbližších dňoch pripomínať. Aj keď je to príbeh starý vyše 2000 rokov, je vždy aktuálny a dotýka sa každého jedného človeka. Ježišova krv tiekla po dreve kríža za našich predkov, tiekla za nás, a tiekla aj za naše deti, vnúčatá, celé budúce generácie. Je na nás, ako sa k tejto skutočnosti postavíme. Sme ochotní to prijať do svojho srdca a žiť podľa toho, alebo je to pre nás len rozprávka z minulosti?
Tento pôst bol iný ako ostatné, ale jeho posolstvo je nezmenené. Sviatky a posolstvo Veľkej noci nezastaví žiaden vírus. Ten môže pozastaviť na chvíľu nás aby sme premýšľali a usporiadali si svoje životy. Mnohým ľuďom sa v týchto dňoch, či mesiacoch na celom svete zmenili životy, zmenili sa hodnoty. Zaraďme do tých hodnôt na prvé miesto Pána Ježiša. Tak ako na vrchu Golgoty stál jeho kríž a vyriekol na ňom to úžasné a hlboké slovo „dokonané“, tak nech aj na samom vrchu nášho života stojí Ježiš ako víťaz, ako svetlo, ako jediný a pravý záchranca. Všetko niesol trpezlivo, s pokorou, aby na tretí deň mohla rozkvitnúť jeho majestátnosť, keď sa otvoril otvor hrobu a On vyšiel ako Ten, ktorý porazil smrť.
Náš vianočný kaktus, ktorý zakvitol na prvú pôstnu nedeľu, odkvitol presne dnes na Kvetnú nedeľu. Až sa mi to zdá neuveriteľné, ako taká obyčajná rastlina v sebe môže niesť toľko symboliky, toľko zaujímavých podnetov a skúseností. Neverím na náhody, verím v Božie riadenie. Možno práve cez tento jednoduchý príklad a vlastnú skúsenosť nám Boh chcel toho toľko povedať a naučiť nás. Kvety, ktoré zdobili našu faru aj počas pôstu opadli presne na Kvetnú nedeľu, keď si pripomíname Ježišov vstup do Jeruzalema a prípravu na smrť, keď vstupujeme do Tichého týždňa. Kaktus zhodil svoju krásu, svoju majestátnosť a jedinečnosť. Pán prichádza. Dovoľme Mu vstúpiť do našich životov, rodín, cirkevných zborov aj v tejto výnimočnej situácii. Nenechávajme Ježiša kdesi v kúte len preto, že sa dnes na nás valí samá informácia o víruse.
Prajem Vám, aby ste Tichý týždeň, ktorý pred mnohými rokmi zmenil dejiny celého sveta prežili v pokoji, pokore, s modlitbou na perách a mysľou na Toho, ktorý za nás urobil a dokonal úplne všetko. Aby Ježiš mohol zmeniť postoje zatvrdených sŕdc a dával svoj pokoj a požehnanie tam, kde Ho už mnohý poznajú. Dajme mu šancu, aby osvietil svojou slávou naše životy. On nám mnohokrát dal druhú šancu.
Náš kaktus dnes odkvitol a my s očakávaním budeme sledovať, či nezakvitne aj na sviatky Svätého Ducha.
Miluška Velebírová – námestná farárka CZ ECAV Koceľovce