Vstúpenie Krista Pána na nebo – 21.5.2020
„… stretnutie s Pánom pánov …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Efezským 1, 20 – 23
20 Túto moc dokázal (Boh) na Kristovi, keď Ho vzkriesil z mŕtvych a posadil si Ho na pravici v nebesiach, 21 nad všetky kniežatstvá, mocnosti, moci, panstvo a nad každé meno, menované nielen v tomto, ale aj v budúcom veku, 22 a všetko Mu poddal pod nohy a urobil Ho hlavou nad všetkým v cirkvi, 23 ktorá je Jeho telom, plnosťou Toho, ktorý naplňuje všetko vo všetkých.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Dnes sme ako kresťania konfrontovaní so sviatkom, ktorým sa zakončuje Ježišovo pozemské pôsobenie. Po tom, ako Ježiš vstúpil na túto zem, čo sme si pripomenuli počas posledných Vianočných sviatkov; po tom, ako Ježiš vykonal dielo zmierenia a vykúpenia, ktorým Ho poveril Jeho nebeský Otec, čo sme pripomenuli počas posledných Veľkonočných sviatkov, i keď len v domácej izolácii kvôli korona vírusu; – teraz Ježiš odchádza späť k svojmu Otcovi do nebies, aby prijal všetku moc na nebi i na zemi a stal sa hlavou nad všetkým v cirkvi, ktorá je Jeho telom …
Je nesporným faktom, priatelia, že veľká časť toho, čo nejakým spôsobom súvisí s Ježišom Kristom, je naviazaná na vieru. Div Vianoc je divom viery. Rovnako tak udalosť Ježišovej obetnej smrti ako aj slávna udalosť Jeho Veľkonočného vzkriesenia sú úzko naviazané na vieru. Nuž a medzitým množstvo Ježišových zázrakov, uzdravení či oživení mŕtvych, ktoré vykonal – ani tu sa v podstate človek bez viery nezaobíde. Nie inak je tomu dnes, keď na pôde kresťanskej cirkvi slávime sviatok Ježišovho nanebovstúpenia.
Viera v Ježiša, veriť v Ježiša. Čo to vlastne znamená? Bratia a sestry, mám za to, že veriť v Ježiša – to nie je iba veriť všetkému tomu, o čom sa píše v evanjeliách. Teda veriť, že žil, že tu bol, že vyučoval a robil zázraky a že predovšetkým On jediný je tá cesta i pravda i život … Že niet inej cesty do neba okrem Ježiša. To všetko je zaiste pravda, ktorú máme veriť. No dnes chcem poukázať ešte na jedno : Veriť v Ježiša znamená veriť aj v Jeho moc. To je viac ako len súhlas s Jeho slovami, učením a skutkami. Veriť v Ježiša znamená dôverovať Mu. Vedieť sa spoľahnúť na Jeho slová, vedieť sa spoľahnúť na Jeho moc.
Príbeh o Ježišovom vstúpení na nebo možno nie je taký úchvatný ako príbeh vianočný alebo ako správa o Ježišovom ukrižovaní či zmŕtvychvstaní. Napriek tomu je udalosť nanebovstúpenia bezpodmienečne potrebná a nevyhnutná. Všetko, čo Vianoce, Veľký Piatok, resp. Veľká noc pre nás znamenajú, sa totiž pre nás stáva skutočnosťou a priamo sa nás to dotýka až vďaka udalosti, ktorú si pripomíname dnes – udalosti Ježišovho nanebovstúpenia.
Vstúpenie Krista Pána na nebo znamená, že Ježiš nie je podriadený dejinám. Rovnako tak ani Jeho slová a skutky. Naopak! Ježiš dejiny presahuje, prevyšuje a napĺňa. V prečítanom biblickom texte sme mohli počuť o tom, že Boh, všemohúci Otec, svojho Syna posadil na pravici v nebesiach. A to znamená iba jedno : Ježiš je tam, kde je Boh. Je tam, kde Boh vykonáva a realizuje svoju vôľu. Nič viac sa od tej chvíle nemôže postaviť medzi Krista a Jeho cirkev. Nič viac tých dvoch od seba už nemôže oddeliť či rozlúčiť. Je to presne tak ako o tom píše apoštol Pavol v liste Rímskym : ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, 39 ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi (R 8, 38 – 39). To znamená, bratia a sestry: ani naše pochybnosti na tomto nič nemenia. Toto všetko ostáva v platnosti, či už my tomu veríme alebo nie.
Drahí priatelia, zrejme ste to takto nikdy nevnímali, no udalosť Ježišovho nanebovstúpenia je rovnako tak základom aj každých služieb Božích, ktoré v našej cirkvi slávime. Služby Božie, to nie len to, že sme ako ľudia prišli do kostola. Nie je to len o tom, že farár pokáže, kantor zahrá, trocha si pospievame, kostolníčka pozapína svetlá, vyloží piesne, niekto zazvoní na zvonoch a pokladníčka nakoniec spočíta oferu. To by bolo zrejme žalostne málo, pokiaľ by sme sa tu schádzali len sami pre seba. No my sa tu schádzame nielen preto, aby sme sa zišli ako bratia a sestry vo viere. I to je už síce samo o sebe veľká vec. No my sa tu schádzame najmä preto, aby sme sa stretli s tým, o ktorom Písmo hovorí, že raz príde ako Pán pánov a Kráľ kráľov. Ako Ten, pred ktorým raz bude musieť pokľaknúť každé koleno a každý jazyk bude musieť vyznať, že Ježiš je Pán.
Bratia a sestry, keby nebolo zmŕtvychvstania, odkiaľ by sme vedeli, že Boh Otec prijal dielo zmierenia a vykúpenia, ktoré zrealizoval Jeho Syn? Odkiaľ by sme mali istotu, že všetko, čo bolo potrebné pre našu záchranu a večnú spásu, za nás vykonal Pán Ježiš? Pokiaľ by však nebolo nanebovstúpenia, odkiaľ by sme mali istotu, že Boh Otec svojho Syna urobil skutočným Pánom a že „všetko Mu poddal pod nohy a urobil Ho hlavou nad všetkým v cirkvi“? Veď by sme ľahko mohli prepadnúť myšlienke, že Ježiš sa teraz už iba ako nejaký vzkriesený duch „moce“ z miesta na miesto, avšak bez nejakého významu a zmyslu.
No takto to, chvalabohu, nie je! Práve dnešná udalosť, udalosť Ježišovho nanebovstúpenia, dáva tomu všetkému zmysel. My sa v kresťanskej cirkvi nestretávame preto, aby sme sa na službách Božích stretli iba s nejakým bezcieľne a nezmyselne sa túlajúcim vzkrieseným duchom. Stretávame sa, aby sme mali spoločenstvo s Pánom, Kráľom a Bohom. No bez dnešnej udalosti by to akosi nebolo možné. Bez vstúpenia na nebo by celý Ježišov príbeh bol niečím nedokončeným a nekompletným. No vďaka Kristovmu vstúpeniu na nebo je tomu inak.
Drahí priatelia, okrem toho posolstvo sviatku Ježišovho nanebovstúpenia nás dnes chce zasiahnuť aj touto správou : žiadna moc sveta nemôže Ježišovi zabrániť v tom, aby nás zasiahol svojim evanjeliom. Nedá sa v tom nepočuť zasľúbenie, ktoré Kristus dáva Petrovi ohľadom cirkvi : … a brány pekelné ju nepremôžu … Podobne o tom ako evanjelici spievame aj v Lutherovej piesni „Hrad prepevný je Pán Boh náš“ : Čo je naša ľudská sila? Sama nás nezachráni, máme však od Hospodina štít v každom bojovaní. Pýtaš sa, kto je ním? Ježiš, Boží Syn. Ten zachránil svet, iného Boha niet, On napokon zvíťazí. Hoc diablov plný bol by svet chcejúcich nás pohltiť, nemusíme sa strachom chvieť, musia všetci ustúpiť. Knieža sveta toho trúfa si mnoho; neuškodí nám, odsúdil ho nás Pán; slovíčko ho porazí! Slovom Božím neotrasú, úspech im neprislúcha; s nami je každého času Pán s darmi svojho Ducha. Môžu zničiť všetok rod i majetok, vziať česť, hrdlo, dom, nás poklad nie je v tom; nebesá nám zostanú!
Bratia a sestry, ešte sa nakoniec predsa len na chvíľku vrátim k tým bohoslužbám. To všetko, o čom bola reč, sa stáva evidentným okrem iného aj vo sviatosti Večere Pánovej. Všemohúci Boh investuje svoju moc, aby bol prítomný pri svojom ľude v tele a krvi svojho Syna. Nuž a pokiaľ svoje stretnutia v chrámoch nazývame ako „služby Božie“, resp. ako „bohoslužba“, potom práve v tom je okrem iného ukrytá „Božia služba“ pre nás. Tá by však nebola možná, pokiaľ by nedošlo k udalosti, ktorú si dnes v cirkvi pripomíname a slávime.
A preto dnes, zjednotení vo viere nielen v Toho zmŕtvychvstalého, ale tiež živého a Toho, ktorý vstúpil na nebo, prosíme: Milý Pane Ježiši Kriste, Ty máš od chvíle svojho nanebovstúpenia k dispozícii všetko, čo slúži k nášmu uzdraveniu, záchrane a spáse. Prosíme, daj aby sme Tvoju moc cítili vo svojich životoch a Tebe dôverovali z celého srdca. Amen.
Mgr. Rado Gdovin, zb. farár v Dobšinej – senior GES