Zjavenie Krista Pána mudrcom

Zjavenie Krista Pána mudrcom

Text: Evanjelium podľa Matúša 2, 1-12

Piesne: 73,77,593,596, antif 23

Bratia a sestry,

Máme za sebou dlhé vianočné sviatky. Počas vianočného týždňa sme boli v kostole až 4x. Teda aspoň niektorí, povedzme si úprimne. Máme za sebou množstvo bohoslužieb a predsa sme tu aj dnes. Prečo?

Lebo každý reaguje na príchod Božieho Syna inak. Mudrci túžbou stretnúť a uctiť Ho. Kráľ Herodes sa predesil a celý Jeruzalem s ním – pravdepodobne sa bál konkurencie. Pastieri boli zvedaví, či je to naozaj tak, ako im to povedali anjeli. Staručký Simeon sa rozradostil a chválil Boha.

Ani dnes to nie je inak. Niektorých tie vianočné tradície vyrušujú a otravujú. Niektorým sa rozochveje srdce spomienkami na detstvo. Niektorí si prišli užiť kus tradície a odbili si svoju jednoročnú účasť v chráme. Niektorí sa prišli pokloniť a poďakovať tomu daru, ktorý pred mnohými rokmi dostali. Prečo sme tu my?

Možno preto, aby sme si celé sviatky tak trochu zhrnuli, aby sme ich uzavreli. Po počutí toľkých kázní, možno si pamätáme jednu alebo dve. Aj farári by možno mali problém si dnes spomenúť, čo kázali na 1. slávnosť vianočnú, kde to ešte ľudia. Po tom všetkom sme spolu s mudrcmi prišli vyznať tri dôležité pravdy súvisiace s darmi, ktoré priniesli dieťatku Ježiš.

Zlato, dar hodný kráľa. Už keď sa pýtali v Jeruzaleme, hľadali kráľa, ktorému sa chceli pokloniť. Herodes sa išiel zblázniť strachom, že stratí postavenie kráľa. Moc kráľa vidíme aj v Herodesovej reakcii na zistenie, že mudrci odišli a on nemá informáciu o konkurencii tak ako očakával. Mal v moci vydať rozkaz ku vražde novorodencov do 2 rokov a nikto jeho rozkaz nespochybnil. Keď sa preľakol kráľ Herodes, preľakol sa celý Jeruzalem s ním. Báli sa toho, čo vo svojom hneve vymyslí, čo prikáže, koľko hrôzy jeho hnev prinesie. Vedeli, že odporovať mu, by ich stálo život. To je moc a právomoc kráľa, rozhodovať aj o živote alebo smrti človeka. Mudrci prišli z diaľky, aby dieťa Ježiš uznali za kráľa so všetkými poctami, ktoré k tomu patria. Hľadali kráľa a priniesli dary hodné kráľa. Zvlášť zlato o tom hovorí.

Aj my sme sa dnes prišli pokloniť kráľovi svojho života. Kráľovi, ktorému odovzdávame svoju poslušnosť, vernosť. Dnes sa veľa hovorí o tzv. „dobrej smrti“. Z Európy sa k nám tlačia názory, že človek má právo rozhodovať o svojej smrti. Niektoré štáty povolili eutanáziu, iné len asistovanú samovraždu a podobne. Priznajme si, že aj my sami sa niekedy pasujeme do úlohy kráľa a chceli by sme aspoň vo svojich myšlienkach rozhodovať o tom, kto by mal radšej zomrieť alebo komu by sa bolo lepšie stalo, keby už odišiel. Zvlášť keď vidíme utrpenie človeka, jeho bolesti, stratu samostatnosti, vnútorné – duševné utrpenie, nízku kvalitu života, neschopnosť hýbať sa, rozprávať a pritom je človek plne pri vedomí. Keď vidíme ako sa rodina trápi a chradne pri starostlivosti o svojho člena rodiny, ako sa nielen z chorého vytráca život, ale ako chradnú aj tí, ktorí sa o neho starajú. Možno si niekedy sami zúfame nad svojím životom.  Vtedy často upadáme do pokušenia byť „kráľmi“ a hodnotiť či vo svojom vnútri rozhodovať o živote a smrti človeka. Dnes spolu s mudrcmi z východu vyznávame, že Ježiš je Kráľ a my sa mu aj dnes klaniame, čím deklarujeme, že On je ten, ktorý má v moci ľudský život a rozhoduje o živote i smrti každého človeka.

Mudrci svojim druhým darom, kadidlom vyhlasujú, že dieťa Ježiš je Boh. Kadidlo a jeho vôňa je symbol modlitby. Tak ako vôňa kadidla stúpa k nebu, tak stúpa modlitba k Bohu. Darovaním kadidla, možno aj nevediac, vyjadrujú mudrci presvedčenie, že už malé dieťa Ježiš je pravým Bohom. Nestal sa Božím Synom počas života, nebol do tohto stavu povolaný. Bol, je a bude Božím Synom zo svojej vlastnej podstaty. Ako prejavíme svoju vieru, že Ježiš je pravý Boh? Tým, že len k nemu budú stúpať naše modlitby, že v nikom inom a v ničom inom nebudeme hľadať pomoc. Tým, že v nikoho a v nič nebudeme dúfať v ťažkostiach a neistote života, len v Ježiša Krista, pravého Boha od počiatku až na veky. Kedy túto vieru popierame? Keď vo výzvach života sa spoliehame na svoj rozum, šikovnosť, schopnosti, kontakty či známosti. Keď zabúdame na svoju závislosť na Božom požehnaní a na Jeho milosti. Keď dúfame v pomoc človeka. Keď sa obraciame o pomoc k iným duchovným mocnostiam, keď sa spoliehame na povery či rôzne magické úkony. Keď čítame predpovede a horoskopy a riadime nimi svoje rozhodnutia. Vždy vtedy popierame presvedčenie, že Ježiš Kristus je pravý Boh, lebo len k Nemu majú smerovať naše modlitby. Nevieš si rady, potrebuješ sa rozhodnúť ale nedokážeš predvídať dopad rozhodnutia? Strácaš istotu, čo je v konkrétnej chvíli to správne a čo máš s tým urobiť? Veľmi túžiš urobiť niečo dobré a záleží ti na tom, ale nezáleží to od teba?  Prežívaš bezmocnosť čokoľvek urobiť v konkrétnej veci? Stali sa výzvy života väčšími od teba? Kľakni na kolená a odovzdaj to svojmu Bohu a očakávaj pomoc od Neho. A možno tvoja večerná modlitba do rána bude vypočutá a ty, či iní uvidia veci v novom svetle. Veď modlitba je rozhovor veriaceho človeka s Bohom.

Posledným darom je myrha, drahá liečivá masť. Tento dar hovorí o presvedčení, že dieťa Ježiš je pravým človekom. Človekom, ktorého súčasťou  života bude aj bolesť, strádanie, smútok, utrpenie rôzneho druhu, sklamanie, hlad či smäd. Ježiš je ten, ktorý sa nielen vcítil do našej situácie, ale stal sa jedným z nás so všetkým, čo k tomu patrí. Ak hľadáš pochopenie, vypočutie, ak potrebuješ zložiť ťarchu svojho srdca, tak Ježiš je ten pravý. Ale zároveň je aj človekom, ktorý sa tešil zo života, oslavoval lásku na svadbe v Káne Galilejskej. S Ním sa môžeš podeliť aj o šťastie a radosť, ktoré práve prežívaš, keď ti do života vložil radostnú udalosť.

Myrha je liečivá masť, jej úlohou je uľaviť bolesti, uzdraviť rany. Aké rany? V prenesenom význame môžeme hovoriť o ranách, ktoré sme Ježišovi spôsobili my, ľudia všetkých čias ale i ja, ktorý teraz stojím na kazateľni či ty, ktorý sedíš v lavici na svojom mieste. Lebo … On zobral na seba naše neprávosti, aby za ne zaplatil najvyššiu cenu – smrť na golgotskom kríži. Riman ho bičoval, ale ten švih bičom mal patriť mne. Riman mu vráža klinec do rúk a nôh, ale ten klinec mal prebodnúť moje ruky a moje nohy. Ježiš je pre nás myrhou, lebo nás vyliečil a bolesť i smrť za hriech vsiakol do seba. Nebolo to akože, nebola to divadelná hra, bolo to naozaj, reálna cena za odpustenie hriechov pre mňa. Ako myrha je drahá liečivá masť, tak drahá a vzácna je Ježišova obeť za mňa. Dnes teda spolu s mudrcmi vyznávame, že Ježiš bol pravý človek a v nepochopiteľnej jednote Boha a človeka vydobyl nám odpustenie, lebo nikto iný to urobiť nemohol a nemôže.

Tak ešte raz sa opýtajme, prečo sme sem dnes prišli?  Lebo spolu s mudrcmi veríme,

  • že Ježiš Kristus je Kráľom aj nášho života a v Jeho ruke je život i smrť každého človeka
  • že Ježiš Kristus je pravým Bohom a len u Neho sa oplatí hľadať radu i pomoc
  • že Ježiš Kristus je pravým človekom, ktorý nás chce vypočuť a dokáže pochopiť.

Len On, jedinečná bytosť, pravý Boh a pravý človek, mohol pre nás získať odpustenie našich vín.

Amen.

Mgr. Miroslav Kerekréty – zborový farár v CZ Ratkovské Bystré