Adventné svetlá (meditačné pásmo počas dní Adventu)
1.
Iz 42, 1 – 3
Ajhľa, môj služobník, ktorého podopieram, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho Ducha som položil naňho, opravdivé právo prinesie národom. Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá mu znieť na ulici, trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdivé právo verne prinášať bude.
Ľudia v advente upierajú svoje oči v očakávaní na toho, ktorý má prísť. Ich predstavy a túžby pritom môžu byť rôzne. Tak tomu bolo aj v izraelskom národe, ktorý prežíval v otroctve ťažký údel a ktorého oči takisto boli upriamené na Božieho služobníka. Čo sa o ňom vlastne dá povedať? Prečo tento služobník taak veľmi túži po živote a spáse nás ľudí?
Je to služobník a zároveň aj vyvolený Boží, na ktorom spočíva Božie zaľúbenie. Je vyzbrojený mocou Ducha Božieho. Boh sa na Neho môže bezpodmienečne spoľahnúť. Božia reakcia na jeho slová a skutky bude – jednoznačné Áno. Súhlas. Ako by sme o ňom len mohli pochybovať? Vo svojej moci bude učiť národy Božím cestám a právam. To znamená, že už viac neplatí : Oko za oko, zub za zub, ale „Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach. Veď On dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých.“ Božie posledné slovo teda nie je odplata, ale odpustenie.
Tento Boží služobník nebude vydávať svedectvo hlučnými slovami a siláckymi rečami. Nebude sa ani miešať do našich hádok. Miestom a priestorom pre Jeho pôsobenie je totiž ticho. Kde sa len dvaja alebo traja zídu v Jeho mene, tam je prítomný aj On. Kde sa Mu otvárajú srdcia a uši, tam On začína hovoriť, tam On začína budovať Božie právo a Jeho kráľovstvo.
Zázrakom Jeho príchodu je milosrdenstvo, s akým k nám pristupuje. Nalomenú trstinu, ktorá sa kolíše vo vetre, On nedolomí. Nejde mu o to, aby padla a zanikla, ale aby obstála. A tlejúci knôt, ktorého sila sa v skúškach pokušení vytráca, neuhasí. Jedná s nami s veľkou trpezlivosťou a so zhovievavosťou sa prizerá, ako si kazíme životy svojou nestálosťou a vrtkavosťou. Nevynáša nad nami v hneve rýchly rozsudok, ale dáva nám príležitosť k náprave, k obráteniu. Jeho milosrdenstvo a zhovievavosť sú také isté ako Otcove. Ten tiež prijíma s radosťou svojho „strateného syna“, ktorý vstúpil do seba a obrátil sa k Bohu. Počuješ hlas zasľúbenia, ktoré sa naplní na kajúcnikovi ochotnom konať pokánie? Otvor svoje srdce pre tento hlas! On chce aj ten tvoj tlejúci knôtik viery rozdúchať do veľkého a jasného plameňa.
Pomodlime sa : Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že k nám opäť prichádzaš v tomto adventnom čase. Prosíme Ťa, príď do našich sŕdc, do našich domácností, do našej cirkvi, do našej vlasti. Príď ako Knieža pokoja, a svoj pokoj daj celému ľudstvu, ktoré oň prosí, a stále sa mu ho nedostáva. Nech svetlo Tvojho evanjelia jasne svieti medzi nami a sláva Tvojho mena nech ustavične rastie. Príď k nám a pomáhaj nám budovať krajší a lepší život na zemi : život lásky, služby, pravdy, spravodlivosti, nádeje a radosti v Duchu Svätom. Príď k utrápeným, poteš smutných, podopri klesajúcich, uľav chorým, nádejou večného života naplň umierajúcich. A keď prídeš v moci a sláve, daj, aby sme Ťa aj my pozdravili : Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach! Amen.
Piesne z ES : 19, 466
2.
Iz 60, 1 – 3
Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vychádza nad tebou. Lebo, hľa, tma kryje zem a temnota národy, ale nad tebou vychádza Hospodin a Jeho sláva sa zjavuje nad tebou. Národy prídu k tvojmu svetlu a králi k jasu, ktorý žiari nad tebou.
Aký veľký prísľub sa skrýva v tomto texte, a to národu, ktorý zatiaľ ešte sám sedí v temnote. V temnote svojej neposlušnosti a nevery. Tento ľud sa síce nazýval „ľud Boží“, ale už prorok Ozeáš ho musel nazvať menom „Ló – ammí“ (nie môj ľud). Izrael sa už totiž dlhý čas nedával viesť Bohom, ale inými silami a vymyslenými mocnosťami. Zajatie Božieho ľudu nebolo ničím iným než Božou odpoveďou na jeho svojvoľnú cestu bez Boha. Tento ľud okrem straty slobody teda ešte sedí aj v temnote neistej budúcnosti. Nikto nedokáže odstrániť tento závoj temnoty. Stane sa teda Babylon hrobom všetkých nádejí Izraela? Alebo má tento ľud ešte nejakú nádej? Môže ešte počítať so slovami potešenia a s krajšou budúcnosťou? Ľud teda stojí pred voľbou : Rezignácia alebo nádej? Zatvrdenie sa a vzdor alebo obrátenie sa?
Boh nikdy nerobí druhý krok pred prvým. Prvý krok, to je Jeho priznanie sa k tebe. Druhý krok, to je tvoje následné sa priznanie sa Nemu. Je to Boh sám, ktorý v otázke našej spásy preberá iniciatívu do svojich rúk. Ak smieš dúfať, ak máš nádej, ak máš možnosť začať odznova, potom je to tak preto, lebo Boh to s tebou začal odznova. Ten prvý krok v komunikácii s tebou teda vyšiel od Neho. Z Betlehema sa šíri správa : Povstaň a zaskvej sa! Zanechaj všetky svoje bolesti s trápenia, všetko, čo obťažuje tvoje srdce a spôsobuje ti len smútok! „Keď vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám naše hriechy odpustil.“ Ani tvoja choroba nemusí byť tak celkom bez zmyslu, lebo „milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro.“ Už nie si viac sám, odkedy Ježiš povedal : „Ja som s vami po všetky dni.“ Bohu môžeš v modlitbe predložiť aj maličkosti, lebo „On sa stará o vás.“ A práve v týchto každodenných zážitkoch so živým a milostivým Bohom „sa zjavuje nad nami Jeho sláva .“
Ježiš je však svetlo aj pre druhých. Kto sa vo viere v Božie zasľúbenie odvráti zo svojej temnoty, ten sa stane znamením pre druhých. Advent chce istým spôsobom vyvolať reťazovú reakciu nádeje. A práve pri tebe tá reakcia má začať. A preto „povstaň a zaskvej sa!“
Pomodlime sa : Svätý a milosrdný Bože, Ty si splnil túžby starozmluvného ľudu a naplnil svoje zasľúbenia, keď si poslal na svet svojho syna Ježiša Krista. Prosíme Ťa, daj, aby mocne znelo slovo evanjelia, spásy a života, aby Tvoje kráľovstvo rástlo tebe na česť a nám na spásu. Posilni našu vieru, ktorá sa často kláti, ukáž nám cestu, keď stratíme spred seba cieľ, ktorým si Ty, Pane. Volaj hlasne, keď naše srdcia budú naplnené mnohými starosťami a nebudeme počuť Tvoje slovo. Veď a spravuj naše vrchnosti, prebúdzaj všetok svoj ľud k boju proti hriechom. Požehnávaj naše práce, daj nám potrebné sily pre splnenie nášho poslania tu na zemi. Pomôž mládeži, aby rástla v Tvojej bázni, pobožnosti a čistote. Rodičom dávaj múdrosti a sily, aby vychovávali svoje deti v láske a v pravde ako Tvoji zástupcovia na zemi. Buď útechou zarmúteným, posilou slabým, pomocníkom utláčaným, lekárom chorým, svetlom tým, ktorým smrť zatemňuje zrak. Požehnávaj nás všetkých v tomto adventnom čase, aby sme Ťa mohli oslavovať za lásku a ďakovať Ti za dary, ktoré nám dávaš, tu časne a tam potom na veky. Amen.
Piesne z ES : 30, 481
3.
Ezechiel 34, 11 – 12. 16. 23
Lebo takto vraví Hospodin, Pán : Teraz som tu ja. Pozhľadúvam svoje ovce a postarám sa o ne. Ako sa pastier stará o svoje stádo v deň, keď je uprostred svojho rozptýleného stáda, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vytrhnem ich zo všetkých miest, do ktorých boli zahnané za oblačného a tmavého dňa. Stratené vyhľadám, porozháňané zavrátim, poranené obviažem a choré posilním, ale tučné a silné vyhubím. Budem ich pásť, ako sa patrí. Určím nad nimi jedného pastiera, a ten ich bude pásť : svojho služobníka Dávida. On ich bude pásť a on im bude pastierom.
Náš text nadväzuje na ťažké právne obvinenie pastierov v Izraeli. Namiesto toho, aby pásli stádo Božieho ľudu, starali sa len o seba. Ako dôsledok takéhoto jednania im Boh odníma zverený pastiersky úrad. Takýto stav vonkoncom nie je výsledkom nesplnených, vysokých, by priam až nedosiahnuteľných Božích nárokov, ktoré na nás Boh ukladá. Nie! Je to v prvom rade výsledok nášho ľudského sebectva a nevery.
Samozrejme, nemôžeme sa zaoberať všetkými otázkami, nádejami a očakávaniami ľudí. Nedokážeme pochopiť hĺbku ľudského osudu. Chýba nám častokrát sila potešiť tých, ktorí sú v smútku a posilniť tých, ktorí sú v pokušení. Namiesto toho sa však radi zaoberáme sami sebou a sme pritom zaľúbení sami do seba. A keďže sa stádo roztráca, sám Boh musí zasiahnuť. Boh zapaľuje lampu svojho slova, kráča po mestách a krajinách. On sám sa vydal na cestu, aby nachádzal tých, ktorí stratili životnú orientáciu kvôli hriechu, aby obviazal tých, ktorých zranil nedostatok lásky v živote, aby slabých a porozháňaných posilnil a nasmeroval.
Postava SZ pastiera je postava ozbrojeného roľníka, ktorý ako zbraň proti divej zvery používa pastiersku palicu a ktorý sa odvážne zastáva jemu zvereného stáda. Je to postava človeka, ktorý svoje stáda privádza k najlepším pastvinám a čerstvým vodám. Je len jeden, kto zodpovedá obrazu pastiera, ktorý je vykreslený v 23. žalme : Je to ten, ktorý o sebe sám povedal : Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce… ja vám dám večný život.
Advent znamená príchod tohoto pastiera do môjho i tvojho všedného dňa. Už viac teda nie sme opustení. Boh k nám prišiel. Boh sa k nám znížil. Tento fakt nás vedie k odvahe a k tomu, aby sme Mu zverili svoj život.
Pomodlime sa : Dobrotivý a milostivý nebeský Otče! Oslavujeme Ťa, že si v plnosti času poslal svojho Syna Ježiša Krista, aby zachránil tento svet a v ňom aj nás. Ďakujem Ti, že nám túto radostnú zvesť znovu oznamuješ vo svojom svätom slove, aby sme v advente milosti nezabúdali aj na Jeho príchod v moci a sláve. Koľkokrát si sa k nám už takto prihováral, ale my sme nedbali na Tvoje napomenutia. Vo viere a nádeji, že sa zmiluješ nad kajúcimi dietkami, prosíme Ťa, odpusť nám a priprav naše srdcia i mysle na prijatie Tvojho Syna nášho Spasiteľa. Daj nám svojho Svätého Ducha, aby sme mohli žiť tak, ako sa sluší na deti svetla, a v pravej viere vytrvať až do konca. Skloň sa k nám všetkým, k našim rodinám, nášmu zboru, k našej cirkvi a celému kresťanstvu. Konečne nám popraj z milosti prísť do večnej slávy a radosti, kde viera bude videním a nádej spasením. Amen.
Piesne z ES : 9, 512
4.
Malachiáš 3, 20a
Vám, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spásy a uzdravenie pod jeho krídlami.
Advent znamená príchod. Možno však čakáme zbytočne. Možno ani nikto nepríde. Už prorok Malachiáš počúval neveriace reptanie svojich súčasníkov – „Slúžiť Bohu je zbytočné. Neoplatí sa to! Človek z toho aj tak nič nemá.“ Neskôr aj apoštol Pavol počul takéto názory a citujúc názory svojej generácie, namiesto nich vyznáva : „Jedzme, pime, lebo zajtra zomrieme!“ Kde človek takto zmýšľa, tam nemôže byť ani nijaký advent. Advent padá.
Deň Pánov, deň posledného súdu, však nepadá. Ba práve naopak! Na tomto dni bude evidentné, aký je rozdiel medzi tým, kto Bohu slúži a tým, kto Mu neslúži. Nasledovanie Krista tým pádom dostáva zmysel. Kresťania totiž žijú vo svetle tohoto posledného dňa. Preto aj Ježiš svojim učeníkom povedal : „Pracujte, až kým neprídem!“ Preto dal našej službe aj impulz lásky. Preto hovoria Jeho podobenstvá o zodpovednosti služobníkov, o skutkoch milosrdenstva, ktoré sme urobili alebo zanedbali. On neznáša lenivého sluhu, ktorý namiesto zodpovednej práce vymýšľa len výhovorky, prečo všetko sa to, či ono nedalo vykonať. Na druhej strane miluje a požehnáva akúkoľvek našu snahu pri vydávaní svedectva o Ňom, či už je úspešná, alebo nie.
Mať bázeň pred Božím menom neznamená len prejavovať zbožné pocity na verejnosti, viesť zbožné reči a každú nedeľu chodiť do kostola. Znamená to v prvom rade zodpovedne žiť a druhým slúžiť. Takto začína toto zasľúbenie svietiť tým, ktorí si túto službu zvolili a ktorí sa vo viere tohto zasľúbenia mocne pridŕžajú. Prichádza deň, keď Boh nebude svoju milosť a odpustenie nadeľovať len tak akoby po kúskoch, ale dielo spásy dokonale naplní. Potom sa začne večnosť a s ňou aj všetko nové. O tom dni píše aj apoštol Ján vo svojom Zjavení : A počul som mohutný hlas od trónu : Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi. Prebývať bude s nimi a oni budú jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. A ten, ktorý sedel na tróne, povedal : Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal : Napíš, že tieto slová sú verné a pravé.
Pomodlime sa : Pane, ďakujeme Ti, že si prišiel do nášho sveta k biednym, opusteným, pochybujúcim, hriešnym, aby si sa podieľal na ich živote a bol im ku pomoci. Prišiel si aj k nám ku všetkým, aby si nám daroval svoju lásku a novú nádej. Pane, to je viac, ako sme mohli čakať, viac, než môžeme pochopiť, viac, ako môžeme vyjadriť svojimi slovami. Preto Ťa prosíme, prijmi tieto naše modlitby ako výraz úprimnej vďaky a daj nám lepšie pochopiť Tvoju lásku, ktorá nám otvára nový pohľad do života. Naplň tieto dni svojho adventu opravdivou radosťou, lebo Tvoja láska sa zjavila, aby sa aj náš život zmenil a naplnil vzájomnou, sebaobetavou láskou. Prosíme, buď útechou tým, ktorých my nevieme potešiť. Pomôž tam, kde naša pomoc nesiaha. Daj pokoj do nepokojného sveta. Učiň koniec nepriateľstvu a nenávisti vo svete. Pane, Ty chceš, aby všetci ľudia žili v pokoji na svete. Daj, aby sme boli zvestovateľmi i tvorcami Tvojho pokoja. Vypočuj nás, Ty, ktorý prichádzaš, požehnaný na veky. Amen.
Piesne z ES : 21, 26
5.
Iz 61, 1 – 2
Duch Hospodina Pána, spočíva na mne, pretože Hospodin ma pomazal. Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára, vyhlásiť milostivý rok Hospodinov a deň pomsty nášho Boha, potešiť všetkých smútiacich.
Nemôžeme počuť toto prorokovo slovo bez toho, aby sme sa nezúčastnili bohoslužby v synagóge v mestečku Nazaret, kde Ježiš svojim krajanom vykladá toto zasľúbenie. Áno, toto sa udialo. Z Ježišových úst mohli obyvatelia Nazaretu počuť, že Božia hodina prichádza. Ježišove slová a skutky poukazovali na veľkého Syna ich mesta ako na toho, ktorý učí a pôsobí v moci Božej. „A všetci mu prisviedčali a obdivovali slová milosti, ktoré vychádzali z Jeho úst.“ Ale potom dochádza v Lukášovom podaní tejto udalosti k zlomu. Na konci kázania vyháňajú Nazareťania svojho druha z mesta von. Pri tejto akcii, či vzbure, prichádza Ježiš takmer o holý život. Pýtame sa : ako je to možné?
Ježiš nepatril medzi tých kazateľov, ktorý by ľuďom hovoril to, čo si prajú počuť. Jeho slová odhaľovali skrytú zatvrdilosť otcov a neveru ich synov. Veď On neprišiel kvôli sýtym a pyšným, ale podľa slova proroka – k chudobným, skrúšeným a zajatým. Práve medzi tými našiel svoje veriace spoločenstvo. Im zveril slová o milosti. Potom, čo žalobcov usvedčil z ich vlastnej viny, cudzoložnici povedal : „Ani ja ťa neodsudzujem! Choď a odteraz viac nehreš!“ Obrátil sa aj k colníkovi Zacheovi, lebo v srdci tohoto nenávideného muža horela túžba po pomoci a obrátení. Jemu dosvedčil : „Dnes sa stalo spasenie tomuto domu.“
Keď Ježiš videl prahnúci a zničený ľud, Jeho srdce bolo prim ňom. Práve takýchto sa týka Jeho pastierske volanie : „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení! Ja vám dám odpočinutie.“ On všetkým ubitým a utrápeným zvestuje „milostivý rok Pánov.“ Sme už aj my zrelí na to, aby sme s veľkým duchovným požehnaním prijali túto jeho dobrú novinu?
Pomodlime sa : Pane, my často zabúdame, že chceš byť bližšie pri nás, preto prichádzaš a prihováraš sa k nám svojím slovom, ale my nemáme čas na Teba. Všetko ostatné je nám dôležitejšie: naše starosti, naše utrpenie, naše bolesti, naše radosti, všetko je nám neraz prednejšie ako Ty, Pane. Denne vidíme hádky a spory, stretávame sa s hriechom, nenávisťou, závisťou, ľudskou zlobou, ale nemáme síl, aby sme tomu zabránili. Preto ťa prosíme, prenikni do nášho chorého, hriechmi obťaženého života. Príď so svojou mocou do tohto hriešneho sveta. Osloboď nás od všetkého zlého, od nášho sebectva, ľahostajnosti oproti druhým. Vznes svetlo do temnoty tohto sveta, ale predovšetkým nás prenikni svetlom svojej pravdy a daj, aby sme sa my sami stali jej nositeľmi. Daj pokoj tomuto nepokojnému svetu a daj aj nám ducha lásky a pokoja. Zabráň zlu v tomto svete a daj síl na konanie dobra. Príď k nám, aby sa zmenil náš život a my aby sme sa stali Tvojim ľudom, ktorý Ťa bude celým srdcom a životom oslavovať, tu časne a tam potom na veky. Amen.
Piesne z ES : 10, 14
6.
Iz 40, 1 – 3
Potešujte, potešujte môj ľud, vraví Boh váš. Hovorte k srdcu Jeruzalema a privolávajte mu, že skončila sa jeho otrocká služba, zmierená je jeho vina, že dostal z rúk Hospodina dvojnásobne za všetky svoje hriechy. Čuj, ktosi volá : Na púšti pripravujte cestu Hospodinovi, na stepi urovnávajte hradskú nášmu Bohu!
Slovami tohoto zasľúbenia sa začína časť knihy proroka Izaiáša, ktorá sa nazýva „kniha útechy“, resp. „kniha potešenia“. V páľave Božieho hnevu prešiel Izrael očisťujúcim procesom. Hriechy mu boli odpustené. Teraz je tu hodina, v ktorej Boh zažíha svetlo nádeje. A keďže sa Pán Boh k svojmu ľudu obracia v milosti, smie sa s Ním rozprávať aj prorok. Aký to obrat, aká to zmena situácie vďaka Božej dobrote! Teraz už bude všetko dobré. Čas Babylónskeho zajatia sa chýli k svojmu koncu.
Mnohí Izraelci sa však medzitým stihli zariadiť v krajine svojich predkov. Hospodársky sa im začalo dariť. Netúžili po ničom, iba v pokoji prebývať. Netúžili počuť to, čo si o nich myslí Boh. Ich svedomie odumrelo rovnako tak, ako aj ich nádej. Takýmto prorok nemal viac čo povedať. V krajine však existovalo aj malé, čakajúce stádočko tichých a pokorných, ktorí nezabudli na zasľúbenia dané otcom a navzájom sa posilňovali. Práve týchto sa týkalo ono radostné posolstvo : Potešujte môj ľud! Hovorte k srdcu Jeruzalema a privolávajte mu…! Patríme ja my k tým, ktorí sa nevyrovnali so svojou stratenosťou, so svojim zlým svedomím, so svojou vinou? Ak áno, potom sa aj my smieme pevne chytiť radostného prísľubu a nechať sa ním potešiť. Boh sám zaplatil za naše hriechy. Už viac nemusíme žiť strachu.
Treba spraviť len jedno. Pripraviť cestu pre Kristov príchod! Posledná časť výpovede sa vzťahuje na Jána Krstiteľa. On bol tým hlasom na púšti. Jeho mocná a prenikavá výzva k pokániu pri rieke Jordán pripravili príchod Syna Božieho. Ján veľmi jasne a pravdivo nastavil izraelskému ľudu pred oči zrkadlo jeho zlého života. Jeho posolstvo : Pokánie čiňte! Zmeňte svoje zmýšľanie, ak chcete ísť v ústrety tomu, ktorý prichádza! – požadovalo radikálnu zmenu myslenia. Táto príprava cesty prichádzajúcemu Mesiášovi a Pánovi má praktické dôsledky aj pre môj život.
Keď Ježiš vstúpi do môjho života, potom Mu musím byť verným aj v maličkostiach. Potom svojho chorého suseda nemôžem nechať osamoteného v jeho núdzi. Potom sa musím ospravedlniť za svoje nerozvážne a nepremyslené slová. Potom sa bude musieť zmeniť mnoho ďalších vecí. Možno si teraz pomyslíš : Práve na tom som doposiaľ vždy stroskotal. Síce som chcel, ale nemohol som. „Pripravujte cestu Pánovi“ neznamená, že to ja všetko sám vo svojom živote musím zmeniť, aby následne ku mne smel zavítať Pán Ježiš. Ide o to, aby som Mu odovzdal svoj nedokonalý život, aby On mohol začať konať. Pán nech nám všetkým dáva silu k tomu, aby sme takéto rozhodnutie vedeli vykonať v každý nový deň svojho života!
Pomodlime sa : Pane, kam Ty prichádzaš, tam prichádza spása. Kam Ty vojdeš, tam sa mení človek, tam vzniká nádej, radosť, láska, nový život. Za to všetko Ti ďakujeme a prosíme Ťa : príď aj k nám. Príď ku všetkým, ktorí sú vyčerpaní, bezradní a nevládzu veriť v Tvoju lásku. Príď k opusteným, ktorí nemajú nikoho, kto by ich pochopil. Príď k bezmocným a pochybujúcim, ktorí v svojich ťažkostiach nevidia žiadnu nádej na svoju záchranu. Príď k neduživým a starým, ktorí nenachádzajú zmysel svojho života. Príď k tým, ktorí musia žiť v nepokoji a strachu o svoj život a život svojich drahých, a priveď ich k vytúženému pokoju. Príď aj do nášho zboru, do svojej cirkvi, aby sme sa vedeli tešiť z Tvojho príchodu, oslavovali Ťa, požehnaného adventného Kráľa. Amen.
Piesne z ES : 21, 24
7.
Iz 40, 9 – 10
Vystúp na vysoký vrch, Sion, hlásateľ radostnej zvesti, hlasno zvolaj, Jeruzalem, hlásateľ radostnej zvesti! Hlasno volaj, neboj sa, povedz júdskym mestám : Ajhľa, Boh váš! Ajhľa, Hospodin, Pán prichádza s mocou, Jeho rameno zasahuje. Hľa, Jeho mzda je pri Ňom a Jeho odmena je pre Ním.
Zatiaľ čo ľud Boží ešte zotrváva v temnote svojho zajatia a na obzore ešte nebadať nijakú zmenu pomerov, ani nijaké vyhliadky na zlepšenie tejto situácie, Boh skrze svojich prorokov už vysiela hlásateľa radostnej zvesti. Dom Dávidov v exile, deportovaní mesta Jeruzalem majú zvestovať tým, ktorí zostali v mestách Júdska Božie posolstvo o víťazstve. Povšimnutia hodné na týchto slovách je to, že sa tu po prvýkrát objavuje slovo, ktoré Nová zmluva označuje ako „evanjelium“– t.j. radostná zvesť. A práve o nej hovorí prorok. Stará zmluva nás na tomto mieste, čo sa evanjelia týka, vyučuje tomu, že túto radostnú zvesť si treba vypočuť, treba jej uveriť a následne ju treba hlásať a šíriť, a to aj napriek tomu, že Božia moc sa ešte naplno neprejavila. Neprejavila sa zatiaľ ani vtedy, veď ľud ešte stále zotrvával vo vyhnanstve. Na oslobodenie iba čakal. Nakoniec však, ako vieme, sa dočkal. Ani dnes nemáme pocit, žeby sa Boh javil vo svetovom dianí ako víťaz. Skôr Ho vidíme ako vysmievaného, odvrhnutého, nepochopeného, porazeného a slabého. No tak ako vtedy dokázal svoju silu, tak ju prejaví aj v tomto svete. Nám to však za nijakých okolností nemá brániť v tom, aby sme nešírili radostnú zvesť o záchrane a vyslobodení.
Trojitá výzva : „Ajhľa“ v našom texte chce odstrániť závoj smútku a nevery. Boh začína konať. Vystupuje zo skrytosti. Nie je to viac nijaký vzdialený, či neznámy Boh. Je to „váš Boh“. On je Bohom Abraháma, Izáka a Jákoba. Je to Boh našich otcov. Je to Boh, ktorý ako Pán v dejinách svojho ľudu a takisto v mojom i tvojom živote častokrát koná nepochopiteľne. Vždy je to však Boh, ktorý túži po našej spáse a vykúpení. Kde inde, v kom inom Ho môžeme vidieť lepšie ako v Ježišovi Kristovi, ktorý sám vyznáva : Kto mňa vidí, vidí Otca.
A teraz nám prorok poukazuje na tohto Pána obrazne ako na nádenníka, ktorý nepracoval, ani sa nenamáhal zbytočne. Boh svojmu ľudu hovorí : Zaťažoval si ma svojimi hriechmi, trápil si ma svojimi vinami. Nakoľko však služobník Boží položil svoj život ako obeť a nešetril svoj život, Boh mu dal podiel s veľkými a s mocnými sa bude deliť o korisť. Božia starosť o svoj ľud, Jeho skutky a Jeho neúnavná reč skrze prorokov nie sú teda zbytočné. Poslaním svojho Syna dokonáva Boh ťažkú prácu spasenia hriešneho človeka. Jeho utrpenie a smrť majú zmysel. Odmenou je veriace spoločenstvo ľudí, ktorí sa zhromažďujú okolo Krista a túto radostnú zvesť (evanjelium) šíria od Jeho smrti až podnes ďalším. Toto spoločenstvo ľudí zatiaľ „iba“ verí, aby bolo v deň Pánov pre svoju vieru napokon vytrhnuté z každej tiesne, ktorá doľahne na bezbožný svet a smelo tak vstúpiť do večného spoločenstva a radosti svojho Boha. Až potom bude toto zasľúbenie v plnosti zrealizované.
Pomodlime sa : Pane, ďakujeme Ti, že si prišiel do nášho sveta k biednym, opusteným, pochybujúcim, hriešnym, aby si sa podieľal na ich živote a bol im ku pomoci. Prišiel si aj k nám ku všetkým, aby si nám daroval svoju lásku a novú nádej. Pane, to je viac, ako sme mohli čakať, viac, než môžeme pochopiť, viac, ako môžeme vyjadriť svojimi slovami. Preto Ťa prosíme : prijmi tieto naše modlitby ako výraz úprimnej vďaky a daj nám lepšie pochopiť Tvoju lásku, ktorá nám otvára nový pohľad do života. Naplň tieto dni svojho adventu opravdivou radosťou, lebo Tvoja láska sa zjavila, aby sa ja náš život zmenil a naplnil vzájomnou, sebaobetavou láskou. Prosíme, buď útechou tým, ktorých my nevieme potešiť. Pomôž tam, kde naša pomoc nesiaha. Daj pokoj do nepokojného sveta. Učiň koniec nepriateľstvu a nenávisti vo svete. Pane, Ty chceš, aby všetci ľudia žili v pokoji na svete. Daj nám byť zvestovateľmi i tvorcami Tvojho pokoja. Vypočuj nás, Ty, ktorý prichádzaš, požehnaný na veky. Amen. Piesne z ES : 16, 20
8.
Iz 49, 6
Málo mi je, že si mi služobníkom na povzdvihnutie kmeňov Jákobových a na navrátenie zachránených z Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až po koniec zeme.
Ježiš počas svojho pozemského účinkovania jasne deklaroval, že prišiel len k svojmu ľudu. Keď raz prišiel do oblasti Týru a Sidónu, kde ho jedna pohanka prosila o uzdravenie svojej chorej dcéry, Ježiš ju odbil slovami : Ja som poslaný iba k strateným ovciam domu Izraela. Ako vieme, nakoniec jej Ježiš vyšiel v ústrety a chorú dcéru kvôli viere matky – pohanky uzdravil. Inokedy zas, krátko pred Jeho utrpením, Ježiša hľadali istí Gréci, ktorí prišli do Jeruzalema osláviť Veľkú noc a chceli sa stretnúť s Ježišom. Ježiš ich podobne odbil so slovami : Veru, veru, vám hovorím : Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Celkom bez pochýb bol tento Ježiš zasľúbeným Mesiášom svojho ľudu!
A predsa Jeho príchod a Jeho vyslanie na tento svet akoby bolo zahalené rúškom tajomnosti. Vedľa pastierov z Betlehema kľačia pri Ježišových jasliach pohanskí mágovia z ďalekej krajiny a prejavujú Mu priazeň. Rímsky stotník z Kafarnaumu, samaritánka pri Jákobovej studni, uzdravený posadnutý z Gadaru a ďalší prichádzajú k viere a stávajú sa svedkami. Ježiš sám o sebe hovorí : Ja som svetlo sveta. A o svojich učeníkoch : Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté. Ani sviecu nezažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik a svieti všetkým v dome. Toto všetko sa však v Ježišovom živote zrealizovalo až pri Jeho utrpení a smrti, ktoré podstúpil, aby zmieril svätého Boha a hriešneho človeka. Až vtedy prinieslo zrno bohatú úrodu.
Tento vzkriesený Pán posiela svojich učeníkov až po koniec zeme. Všade sú Jeho svedkovia. Medzi všetkými národmi získavajú učeníkov, ktorí sa skrze krst stávajú súčasťou Ježišovho veľkého tela, cirkvi. Boh chce pomôcť všetkým ľuďom. Boh miluje tento svet. Ale Jeho spása sa koncentruje len na tých, ktorí veria v Jeho Syna, tak ako to dobre poznáme z Jánovho evanjelia : Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Len vo viere v ukrižovaného Pána si privlastňujeme Božiu spásu. A v svedectve o Ježišovi Kristovi sa stávame poslami Jeho svetla.
Pomodlime sa : Pane, my často zabúdame, že chceš byť bližšie pri nás, preto prichádzaš a prihováraš sa nám svojim slovom, ale my nemáme čas na Teba. Všetko ostatné je nám dôležitejšie : naše starosti, naše utrpenie, naše bolesti, naše radosti, všetko je nám prednejšie než Ty, Pane. Denne vidíme hádky a spory, stretávame sa hriechom, nenávisťou, závisťou, ľudskou zlobou, ale nemáme síl, aby sme tomu zabránili. Preto Ťa prosíme : prenikni do nášho chorého, hriechmi obťaženého života. Príď so svojou mocou do tohto hriešneho sveta. Osloboď nás od všetkého zlého, od nášho sebectva, ľahostajnosti oproti druhým. Vznes svetlo do temností tohto sveta, ale predovšetkým nás prenikni svetlom svojej pravdy a daj, aby sme sa my sami stali jej nositeľmi. Daj pokoj tomuto nepokojnému svetu a daj nám ducha lásky a pokoja. Zabráň zlu v tomto svete a daj síl na konanie dobra. Príď k nám, aby sa zmenil náš život a my aby sme sa stali Tvojim ľudom, ktorý ťa bude celým srdcom a životom oslavovať, tu časne a tam potom na veky. Amen.
Piesne z ES : 18, 13
9.
Iz 9, 1. 5 – 6
Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo. Nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo. Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný. Na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude : Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí.
Temnota, o ktorej pojednáva náš prečítaný text je priam až desivá. Ľud kráča vo tme, je z toho pomätený a zúfalý. Temnota v Písme svätom je vždy prejavom Božieho súdu na hriechom. A tak je tomu aj v tomto prípade. Nad vyvoleným národom sa vznáša temno Božieho súdu a v národe vládne strach. No zrazu dochádza k nečakanej zmene. Asi tak ako tomu bolo úplne na počiatku, pri stvorení, keď Boh uprostred temnoty zvolal : Buď svetlo! A bolo svetlo. Aj nad vyvoleným národom zrazu žiari svetlo. Príčinou tejto žiary je narodenie dieťaťa. Panstvo tohto dieťaťa je tajomné a moc, ktorá na ňom spočíva je úžasná. Stáva sa hlavnou, ústrednou postavou biblických proroctiev.
Prorok Izaiáš odteraz vidí realitu v inom svetle. Už to nie je temnota a beznádej. Nie je to blúdenie ani zmätok. Tak ako Boh na počiatku, pri stvorení prekonal sily chaosu tým, že stvoril svetlo, tak aj teraz poráža hriech, smrť, rovnako tak diabla – svojho odvekého nepriateľa tým, že posiela na svet dieťa. Očakávania, ktoré sú na toto dieťa kladené sú vysoké. Veď práve na Neho sa koncentruje všetka nádej ľudu, ktorý chodí vo tme. V Ňom sa má naplniť Božie zasľúbenie dané tomuto svetu. Veď toto dieťatko sa narodilo „nám“ (pre nás) a tento Syn Boží je daný takisto „nám“ (pre nás, kvôli nám).
To čo smie prorok Izaiáš vidieť v úžasnej vízii, to sa stáva skutočnosťou v jednej Betlehemskej noci. Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri : Poďme do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené jasliach. Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. Takto prišiel Kristus Pán na svet. A nebeskí poslovia – anjeli mocne potvrdili Jeho program : Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!
Mená, ktorými prorok Izaiáš toto dieťa opisuje určujú Jeho pôsobenie, vlastnosti i charakter. Je to v prvom rade Predivný radca. Bude sa prejavovať ako ten, ktorý dokonale pozná vnútro každého človeka. Ako Boží hrdina vykoná rozhodujúci čin v procese spásy, záchrany tohoto sveta. Lev z Júdy sa stane obetným baránkom. Bude to On, kto nám priblíži nebeského Otca. Urobí nám Ho blízkym. Jeho vláda zaručí, zabezpečí pokoj a zmierenie medzi človekom a Bohom. Keď bude na tejto zemi, nebude túžiť po moci, či politickom vplyve. Naopak! Sprevádzať Ho budú pokora a láska. V zastúpení na seba namiesto nás zoberie plný trest za naše hriechy. To všetko preto, aby sme my mohli byť oslobodení od deštrukčných následkov hriechu a smrti, aby sme mohli byť spasení. Toto nie je žiadna zbožná ilúzia. Za týmto všetkým stojí úsilie samotného Boha, ktorý si svoj plán spásy zrealizuje a nikto Mu v tom nezabráni.
Toto zasľúbenie spásy musí preniknúť aj do môjho života a nemôže ma nechať nezasiahnutým. Keď Kristus zomrel za moje viny ako aj za viny iných, potom ani ja už nemôžem preklínať svojho blížneho a neodpustiť mu. Odpustenie, ktoré Kristus ponúka rovnako všetkým, nech sa stane mostom trpezlivosti a pokoja medzi nami.
Pomodlime sa : Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že k nám opäť prichádzaš v tomto adventnom čase. Prosíme Ťa, príď do našich sŕdc, do našich domácností, do našej cirkvi, do našej vlasti. Príď ako Knieža pokoja, a svoj pokoj daj celému ľudstvu, ktoré oň prosí, a stále sa mu ho nedostáva. Nech svetlo Tvojho evanjelia jasne svieti medzi nami a sláva Tvojho mena nech rastie ustavične. Príď k nám a pomáhaj nám budovať krajší a lepší život na zemi : život lásky, služby, pravdy, spravodlivosti, nádeje a radosti v Duchu Svätom. Príď k utrápeným, poteš smutných, podopri klesajúcich, uľav chorým, nádejou večného života naplň umierajúcich. A keď prídeš v moci a sláve, daj, aby sme Ťa aj my pozdravili : Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach! Amen.
Piesne z ES : 11, 25
Iz 59, 20
Ale pre Sion príde ako Vykupiteľ, aj pre tých, ktorí sa v Jákobovi odvrátili od priestupku – znie výrok Hospodinov.
Prorok v tejto kapitole najprv opisuje stav, v ktorom sa ocitol jeho národ. Je to stav, ktorý má blízko k bezbožnosti, ak ho už ako bezbožný nemožno aj označiť. Prorok túto situáciu vo svojom národe prežíva veľmi citlivo. Je z toho vnútorne rozrušený. No napriek tomu ako sa veci majú – Božia ruka nie je prikrátka, aby nepomohla. Boh takisto nemá žiadne problémy so sluchom ako nejaký starý človek, aby nevypočul prosby svojho ľudu. Jeho ucho nie je tak nedoslýchavé, aby nepočulo. Ale vaše neprávosti stali sa hrádzou medzi vami a vašim Bohom! Vaše hriechy zakryli Jeho tvár pred vami, takže nepočuje. Postupne sa však výpovede proroka menia. Nie je to už kritika v 2. osobe množného čísla, ale postupne sa z nej stáva kritika v 1. osobe množného čísla. Lebo vaše dlane sú poškvrnené krvou a vaše prsty neprávosťou. Vaše pery hovoria lož, váš jazyk šepká podlosti. Ich nohy bežia k zlému. Ich myšlienky sú myšlienkami skazy. Cestu pokoja nepoznajú a v ich stopách nie to práva… Preto sa právo vzdialilo od nás. Čakáme na svetlo, a tu, hľa, tma. Hmatkáme po stene ako slepí a tápeme sťa ten, čo nemá oči. Za poludnia sa potkýname ako za súmraku, medzi zdravými sme ako mŕtvi. Čakáme na právo, ale ho niet, na spásu, ale je nám ďaleká.
Lebo mnoho je našich priestupkov pred Tebou a naše hriechy svedčia proti nám. Veď naše priestupky sú pri nás a svoje viny poznáme : odpadli sme a neverní sme boli voči Hospodinovi, odvrátili sme sa od nášho Boha. Toto je vskutku stav stratenosti bez nádeje vykúpenia. Preto nemožno očakávať nič iné ako súd a napokon aj odsúdenie.
No so slovom „ale“ dochádza k prekvapujúcemu obratu spôsobeného samotným Hospodinom. Nie ako Sudca, ale ako Vykupiteľ prichádza Pán k svojmu ľudu. Predpokladom tohto priateľského jednania Pána Boha je však odvrátenie sa Jeho ľudu od hriechu. Boh od nás neočakáva nič viac, ani nič menej než to, že sa odvrátime od svojich falošných ciest. A toto sa nedá bez patričnej dávky sebakritiky, sebapoznania a pokorného srdca, ktoré dáva Bohu za pravdu, keď sa vzdáva akéhokoľvek nároku na sebaospravedlnenie. Keď Božie slovo a Boží Duch vynesú naše hriechy na poslednom súde na svetlo, potom sa nebude jednať len o naše denné zlyhania v myšlienkach, slovách, či skutkoch. Samozrejme, že sa bude pozerať aj na to. No predovšetkým bude záležať na tom, čo bolo v našom srdci, čomu sme slúžili v skutočnosti. Naozaj bolo našim prioritným záujmom kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť? Alebo sme sa skôr sústreďovali na zhromažďovanie pokladov tu na zemi, kde ich moľ a hrdza ničí? Ježiš svojim učeníkom povedal : Kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce (Mt 6, 21). Výhybky svojich sŕdc preto musíme prehodiť my sami, a to teraz, keď na to ešte máme čas.
Vykupiteľ prišiel. Tým spomínaným „ale“ je pre nás Golgota. Tam bol Boží hnev kvôli našim hriechom zmiernený obeťou Syna Božieho. Teraz je čas, aby sme sa pred Bohom opäť nezačali skrývať v temnote ako tí, čo tápu ako slepí. Vykupiteľ nás totiž vykupuje z náklonnosti k zlým skutkom a slovám. Prijmime Ho teda v pokore a v akejsi radostnej pohotovosti oddať sa Mu a urobiť Ho nielen počas adventu a blížiacich sa Vianočných sviatkov, ale po všetky ďalšie dni svojho života Pánom a Bohom našich životov!
Pomodlime sa : Dobrotivý Bože, nezostáva nám nič iné, len Ti vzdávať vďaku za milosť a lásku, ktorú nám aj v čase adventu prejavuješ, tým, že nám posielaš svojho Syna. Poslal si nám Ho nie ako Sudcu, ale ako Spasiteľa. Veď On sám o sebe vyznal : Syn Boží prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo. V ponúknutej milosti prvého adventu žijeme dnes aj my. Spolu s prorokom si aj my uvedomujeme mnohé naše poblúdenia, pády, omyly a zlyhania. Vieme, že pred Tebou, Pane Ježiši nemáme inú možnosť, len pokľaknúť a v pokore uznať svoje odvrátenie sa od Teba. Prosíme, zmiluj sa nad nami. Pomôž nám, aby sme nepremárnili milosť prvého adventu, ktorá stále platí, aby sme raz nemuseli pocítiť trpkosť a nekompromisnú spravodlivosť toho druhého adventu, keď prídeš ako Sudca živých i mŕtvych. Daj nám síl, Duchu Svätý, aby sme s Tebou budovali úprimný vzťah založený na láske a poslušnosti voči Tebe ako Tomu, v rukách ktorého je naša minulosť, prítomnosť i budúcnosť – a to časná i večná. Svätý Duchu, Ty sám pripravuj a očisťuj naše srdcia na príchod a prijatie Syna Božieho do našich životov, a to aj počas tohoročného adventu. Amen. Piesne z ES : 2, 320
Iz 53, 2 – 3
Vyrástol pred nami ako výhonok a ako koreň z vyprahlej zeme. Nemal postavy ani dôstojnosti, aby sme ho obdivovali , ani výzor, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolesti, ktorý poznal nemoci ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho.
Táto výpoveď proroka Izaiáša sa naplnila v doslovnom zmysle v utrpení nášho Pána. Jednorodený Syn Boží sa vzdal svojho postavenia, slávy a moci. Prišiel na túto zem, ponížil sa tak hlboko, až nám bol podobný vo všetkom. A ľudia? Tí Ho napriek všetkému zavrhli. Zavrhli Ho, pretože nezodpovedal ich predstavám a očakávaniam. Jeho pôsobenie ako Mesiáša nebolo také, ako si to oni predstavovali. Hoci zo svedectva Písma svätého mohli veľmi dobre rozpoznať, ako Ježiš v jedinečnom zmysle naplnil tieto slová proroka Izaiáša – predsa Ho zavrhli.
Izaiáš vidí už mnoho rokov dopredu, ako sa bude zaobchádzať so služobníkom Božím. Jasne vidí, ako sa na Ňom previní a zhreší celý národ. Preto nakoniec musí vyznať nepríjemné konštatovanie ohľadom osoby Krista, Syna Božieho : Nevážili sme si Ho.
Nemal by si do tohto zoznamu zahrnúť aj seba, milý priateľ? Nebol aj v tvojom živote čas, keď si Syna Božieho nemal za nič? V mojom živote bolo takéto obdobie, keď som toho najkrajšieho spomedzi ľudských synov nemal za nič.
Ťažko dnes povedať, ako sa to mohlo stať, že som ho nemal za nič. Je to priam až neuveriteľné. A predsa! Je to pravda! Žiaľ, dnes je mnoho tých, ktorí Spasiteľa a Vykupiteľa nemajú za nič. Prechádzajú popri Ňom akoby sa jednalo o obyčajného smrteľníka.
Aby to tak nebolo, práve preto by malo byť každé dieťa Božie svedkom svojho Pána. Tým, ktorí sú ešte aj dnes Božími nepriateľmi sme povolaní svedčiť a vyznávať, že Ježiš prišiel preto, aby nám vybojoval, získal večné vykúpenie. Aby sme my v Ňom mali spásu v Jeho krvi, v odpustení našich hriechov. Sme povolaní robiť túto službu pre Krista v trpezlivosti a neúnavne, pretože bol čas, keď sme Syna Božieho ani my nemali za nič. Kiežby sa ešte niekto nechal získať pre Toho, ktorý prišiel na túto zem kvôli nám všetkým a obetoval sa za nás! Kiežby sa ešte niekto nechal získať pre Toho, koho máme milovať v nekonečnej vďačnosti za to, čo pre nás vykonal! Kiežby sa ešte niekto nechal získať pre Toho, ktorý chce, aby sme Mu zostali verní až do smrti!
Pomodlime sa : Pane Ježiši Kriste, chválime Ťa za to, že si sa ponížil a vstúpil do biedy a hriechu sveta. Neváhal si sa vzdať slávy a dôstojnosti, ktorú si mal od vekov pri svojom Otcovi v nebesiach. Toto všetko si naopak obetoval, bol si ochotný vzdať sa toho, a to kvôli nám, kvôli našej spáse a večnej záchrane. Vzdávame Ti chválu za Tvoju lásku, ktorú si nám už jasnejšie nemohol preukázať. No zároveň vyznávame, že aj v našich životoch boli chvíle kedy sme sa Tebou príliš vážne nezaoberali a nevážili sme si Ťa. Prosíme Ťa, odpusť nám! Netrestaj nás pre našu nerozvážnosť a ľahkomyseľnosť! Naopak, popraj nám moci, milosti a vedenia Ducha Svätého, aby sme boli Tvojimi dobrými a smelými svedkami. Advent sa pre nás všetkých stáva výzvou nielen čo sa týka prípravy na Vianočné sviatky, čo neraz, žiaľ, súvisí len s tou materiálnou stránkou. Je to aj čas intenzívneho svedectva o Tebe. Je to čas intenzívneho pozývania tých, ktorí sú od Teba vzdialení do spoločenstva s Tebou. Ak je Tvoja vôľa, prosíme, použi si nás v tom! Amen.
Piesne z ES : 3, 321
12.
Iz 53, 4 – 5
Ale On niesol naše nemoci, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Ale On bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia.
Holandský maliar van der Weyden namaľoval pre mesto Brusel pôsobivý obraz. Jedná sa o výjav, keď sa malému Ježiškovi prichádzajú pokloniť traja králi z Východu. Na tomto obraze sa králi klaňajú malému Ježiškovi s pokornou oddanosťou. Malý chlapec pritom sedí v lone svojej matky a vykazuje vážne, priam až mužské črty. Pri postupnom pozorovaní obrazu naďabia naše oči na krucifix, ktorý visí nenápadne, ale isto nad touto scénou z jasličiek, z maštale. Áno, z dieťaťa v jasličkách sa stane muž na kríži. A práve v tom spočíva Jeho poslanie – utrpenie nás všetkých, áno, utrpenie celého sveta berie Kristus na seba. Takto to vidí aj prorok Izaiáš : On znášal trest za náš pokoj.
Keď potom Syn Boží prišiel k svojmu ľudu, naozaj o ňom platilo, že bol Bohom bitý a strápený. Najvyššia židovská rada o Ňom rozhodla : Hoden je smrti! Preto musel Pilát potvrdiť svoj rozsudok smrti na kríži, hoci vedel, že mu Ježiša vydali iba zo závisti. Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali. Kvôli tomu mnohí prechádzajú aj dnes popri Ježišovi bezmyšlienkovito a niektorí aj súcitne ako popri tom, ktorý za svoj idealizmus zaplatil životom, ktorého poslanie skončilo v utrpení a tragike. No ak v Ježišovom údele chceme vidieť iba nepochopiteľný osud, potom nemusíme sláviť ani Vianoce.
Prorok Izaiáš však o Božom služobníkovi vydáva iné svedectvo : Ale On niesol naše nemoci, vzal na seba naše bolesti. On bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On je ten služobník Boží, ktorý v zastúpení namiesto nás stojí pred Bohom. On je ten, kto znáša hnev Boží, ktorý mal zasiahnuť nás. On je ten, kto na seba berie trest, ktorý sme si zaslúžili my. On je tým Baránkom Božím, ktorý sníma hriech sveta. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia.
Veríš tomu? Ak áno, potom je ti zjavené tajomstvo tej svätej noci. Potom sa smieš v tejto úteche zaradiť do nekonečného zástupu tých, ktorých maliar umiestňuje do spomínaného obrazu. Diviaci a žasnúci ľudia sú na tomto obraze naklonení k dieťatku, nad hlavou ktorého už visí kríž, avšak nie ako znamenie temného osudu, ale ako znak vykúpenia z hriechov, utrpenia a smrti.
Pomodlime sa : Drahý náš Pane Ježiši Kriste, pri počúvaní, či pri čítaní slov proroka Izaiáša si veľmi zreteľne uvedomujeme, o čom bol Tvoj príchod na tento svet. Nebol o eufórii, ani o Vianočných darčekoch, ani o akciách mobilných operátorov, ani o ničom podobnom. Hneď na začiatku sa pre Teba na tomto svete nenašlo dôstojné miesto, na ktorom by si mal prísť na svet. Svet Ťa možno nevedome a možno aj vedome už vtedy odsúdil, odstrčil na druhú koľaj. A mnohí to, žiaľ, robia takto až dodnes. Posúvajú Ťa na okraj, aby si im neprekážal a nezavadzal. A potom keď si vyrástol, musel si tvrdo pracovať a zarábať si na živobytie. No skutočné poslanie, pre ktoré si zostúpil zo slávnych nebeských výšin na túto zem bolo ešte len pred Tebou. Slová z proroka Izaiáša nám dnes jasne poukazujú na skutočnosť, že to, čo si spravil, si spravil výlučne pre nás, kvôli nám. Netrpel si kvôli sebe, ale kvôli nám. Naše nemoci, naše bolesti, naše priestupky a neprávosti – to všetko si pretrpel namiesto nás, aby sa nám dostalo pokoja a uzdravenia. Chvála nech Ti je za to od nás vzdávaná, Pane náš, od vekov až naveky. Prosíme, pomôž nám pamätať počas obdobia adventu aj na tieto skutočnosti, ktoré boli súčasťou Tvojho života. Otvor nám oči, aby sme v Tebe nevideli iba maličké Jezuliatko, ale tak ako na tom obraze, nech Tvoje narodenie je pre nás zároveň predzvesťou Tvojho utrpenia, kríža a smrti. Naplň naše životy opravdivou radosťou z toho, že si sa narodil pre každého jedného z nás. Lebo každému z nás máš čo ponúknuť. Ty ponúkaš to, čo nám, ľuďom nevie dať nik. Tvoja ponuka sa nedá porovnať s ponukami tohto sveta. Veď tie platia len v tejto časnosti. Ale tá Tvoja prekonáva časnosť a pretrváva celú večnosť. Vďaka Ti za to, Pane Ježiši! Amen.
Piesne z ES : 4, 246
Zachariáš 9,9
Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice.
Toto prorocké slovo, ktoré svojim spôsobom odporovalo dlho očakávaným predstavám o zasľúbenom Mesiášovi Ježiš veľmi zdôrazňuje a očividne ho aj napĺňa. Je pravda, že Kristov vjazd do Jeruzalema opisujú všetci štyria evanjelisti. Tento výjav, keď Pán Ježiš skromne vchádza do Jeruzalema, dodáva celému Jeho ďalšiemu utrpeniu zvláštny význam. Vyzerá to tak, akoby sa ľud na základe tohto neprehliadnuteľného znamenia mal konečne rozhodnúť buď za Ježiša, alebo proti Nemu. Vjazd do Jeruzalema sa tak stáva poslednou ponukou milosti. Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe!
Len sa dobre pozri! On je naozaj tvoj kráľ. On sa preto narodil, preto prišiel na svet, aby svedčil o pravde. Tento kráľ prichádza k tebe i ku mne. Jeho príchod je aj pre nás ponukou milosti. Teraz zahoď všetky svoje falošné predstavy a očakávania ohľadom osoby Krista! Tento Pán totiž neprichádza ani ako kamarátsky Mikuláš, ani ako dedo Mráz. Neprichádza preto, aby sme my mohli mať nejaké Vianoce. Ani bezpodmienečne nečaká, že Ho prijmeme s adventnými piesňami na perách. Prichádza preto, aby svojou spravodlivosťou prikryl našu nespravodlivosť. Preto mesto Jeruzalem nechápe Jeho príchod. Veď ono už predsa je spravodlivé kvôli chrámu, ktorý je v ňom a kvôli obetiam, ktoré sa v ňom prinášajú. Nevadí, že sa ľud vzdiaľuje od Pána Boha. Podstatné je, že beží bohoslužba. Dobre vieme, koľkokrát Ježiš túto zvrátenosť v židovskej náboženskej praxi kritizoval a koľkokrát práve tých spravodlivých označil za pokrytcov. Preto siaha po korbáči, aby vyčistil chrám. Preto nakoniec ostáva znieť „Hosana“ len z úst detí, ktorí synovi Dávidovmu v detinskej prostote, ale súčasne s vnútorným inštinktom, s vnútornou istotou vzdávajú česť, zrejme ako jediné vediac a poznajúc pravý zmysel Jeho príchodu.
Takto sa nám ten spravodlivý stáva pomocníkom. On schudobnel kvôli nám, aby sme sa skrze Jeho chudobu stali bohatými. Toho, ktorý nepoznal hriechu, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom. Tento kráľ prichádza k tebe. Rozumieš Jeho milostivej ponuke? Práve teraz môžeš zopnúť svoje ruky a Kristovi slobodne zjaviť svoj život. Nemusíš sa pritom obávať Jeho korbáča. Trest predsa spočíva na Ňom, aby sme mohli mať pokoj a Jeho ranami mohli byť uzdravení.
Pomodlime sa : Synu Boží, Pane náš Ježiši Kriste! Odpusť nám všetky naše pomýlené predstavy ohľadom Tvojej osoby. Uznávame, že neraz máme tendenciu spútať a uväzniť Ťa do našich často klamných a falošných predstáv o Tebe, namiesto toho, aby sme radšej skúmali pravdu a poznávali Teba takého aký v skutočnosti si. Prorok Zachariáš dávno vopred videl, že Ty na tento svet neprídeš ako vojvodca so zbraňou v ruke. Neprídeš ako revolucionár a rebel, ktorý sa postaví na čelo oslobodzovacej armády proti Rimanom. Neprídeš ako burič a vrah nevinných. Naopak! Vidí Ťa prichádzať v pokore, lebo Tvoje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Takto pokorne prichádzaš aj do života človeka. Nevkrádaš sa dnu nasilu. Prichádzaš v pokore a človek Ťa môže prijať tiež len v pokore. Odpusť, ak nám na Tebe práve táto Tvoja skromnosť, poníženosť a pokora vadia. Odpusť nám, že si Ťa neraz chceme pretvoriť na svoj obraz, zabúdajúc pritom na to, že to my sme tí, ktorí sa majú podobať Tebe a nie Ty nám. Cítime sa ako tí, ktorí nepotrebujú nijakého Záchrancu a preto neraz nerozumieme Tvojmu poslaniu – zachrániť hriešnika. A preto prosíme o otvorené srdce a myseľ aj počas tohto obdobia vrámci cirkevného roka, aby sme Teba lepšia pochopili, aby sme lepšie porozumeli Tvojmu dielu záchrany, aby sme napokon lepšie rozumeli sebe samým a tak ťa mohli prijať nanovo do svojich životov ako Pána a Boha. Amen. Piesne z ES : 20 , 248
Ž 24, 7
Ó brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy!
Aké dôverné sú nám tieto slová! Keď ich v týchto adventných dňoch počúvame a spievame o nich v piesňach, naše neraz zúfalé a skľúčené srdcia opäť cítia radosť. Je to už dávno, ako Ježiš, Spasiteľ sveta, vstúpil do Jeruzalema uprostred svojho ľudu. Zaznievali vtedy pre nás známe slová : Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach! Áno, presne tak to vtedy pred bránami Jeruzalema znelo. Ale už o niekoľko dní neskôr bolo jasné, že ľudia tohto Kráľa v skutočnosti nechceli. A pri mnohých to žiaľ až dodnes takto zostalo. Áno, je nemálo tých, ktorí o tohto Kráľa nemajú záujem. Je nemálo tých, ktorí Ho síce spočiatku púšťajú do svojich životov, sú plní nadšenia a očakávania, no keď zistia, o čom v skutočnosti je život s Kristom – že to nie je len o stavoch blaženosti a eufórie, ale aj o sebazapieraní a obeti, rýchlo strácajú záujem.
V jednej piesne sa hovorí : Ó blažená krajina! Ó blažené mesto, ktoré pri sebe má tohto Kráľa! Blažené srdcia všetkých, ktorých k sebe ten Kráľ ťahá! Možno, milí priatelia, tieto slová aj v našom prípade označiť ako naše osobné svedectvo? Alebo v nás takéto slová iba vzbudzujú náladu, ktorá nás presúva do vysnívaného sveta z detských čias? Ak je to tak, potom sme tým slovám dobre neporozumeli. Potom ani nikdy nepocítime oslobodzujúcu moc týchto slov o prichádzajúcom Kráľovi.
Je pravda, že každá nábožná pieseň je takým Božím volaním. Áno, nás osobne volá Boh. Pozýva nás do spoločenstva so sebou samým i s bratmi a sestrami. Pozýva nás k osobnému nasledovaniu. A tak teda voči spomínanému prichádzajúcemu Kráľovi treba zaujať jasný postoj. Treba sa jednoznačne rozhodnúť. Kráľ Ježiš Kristus totiž naozaj stojí pred dverami tvojho srdca a túži vojsť. Chceš Mu teda skutočne otvoriť bránu svojho života?
Akokoľvek paradoxne to možno bude znieť, predsa sa však odvážim povedať, že čas adventu je časom nepokojným. Veď v jednom veľkom kolobehu nákupov, upratovania a príprav si len sotva nájdeme chvíľku pokoja a čas na uvedomovanie si seba samého. Ak je to pravda, potom nám hrozí nebezpečenstvo, že aj tieto naše večerné modlitebné stretnutia nebudú ničím iným iba ďalším z bodov programu, ktorý je treba naplniť. No advent pre nás nechce byť len nejakým programom, ktorý je treba naplniť. Potom to vyzerá tak, ako by nás do toho niekto nútil. A to predsa nie je pravda. Ak je to však tak, potom celkom iste v tom všetkom strese a zhone okolitého sveta prepočujeme tiché klopanie Kráľa Ježiša. On pre nás nechce byť len jednou z množstva vecí, ktoré do adventného programu musíme ešte nejako vtrepať. Kráľ slávy nami bude naopak uctený iba tak, keď Ho poveríme vedením našich životov, keď On bude tým, kto určuje celý náš program, a nielen jeden z bodov programu.
Chceš sláviť čas adventu opravdivo? Potom Kristovi otvor dvere svojho srdca a odovzdaj Mu všetky kľúče od svojho života, aj tie od tej najtajnejšej komôrky. Veď všade kam On prenikne prichádza svetlo. Sústreď sa teda a pozorne sa započúvaj ešte raz do Jeho slov : Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou. Nech je teda našou odpoveďou záverečná pieseň, ktorú si teraz zaspievajme : ES 13.
Modlitba: Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že si prvý urobil krok k hriešnemu človeku, aby on mohol mať spoločenstvo s nebeským Otcom. Veď keby si to nechal na nás ľuďoch, až dodnes by sme nenašli silu, odvahu či potrebu prísť k Tebe a nadviazať tak s Tebou kontakt a vzťah. Ty vieš aj to, že je pre nás aj dnes ťažké a problematické prichádzať k Tebe. Možno nám bránia hriechy, možno pocit nehodnosti a možno naša pýcha a sebestačnosť. No zároveň Ti ďakujeme, že Ty chceš prelomiť všetky tieto bariéry a klopeš na dvere našich sŕdc a chceš, aby sme s Tebou boli v tomto i vo večnom živote. Ďakujeme Ti, že aj keď sa zatvárame do seba, Ty tíško klopeš na dvere našich sŕdc a snažíš sa nám dokázať svoju lásku, starostlivosť a záujem. Ďakujeme Ti, že vstupuješ do našich všedných dní ako Pomocník, Radca, Pán a Spasiteľ. Ďakujeme Ti, že si nezabudol na tento svet, na nás Tvojich nehodných služobníkov, ale že neustále vchádzaš do nášho života, do našich rozhodnutí, vstupuješ do našich dní nie ako niekto, kto chce ubližovať, ale ako Ten, ktorý chce pomáhať a sprevádzať. Prosíme, daj, aby sme Ti odovzdali svoj život so všetkými zákutiami svojich dní a hodín. Daj, aby sme na každé Tvoje zaklopanie otvorili a boli pripravení žiť s Tebou úžasný a plný život. Amen. ES 18, 13
15.
Malachiáš 3, 1
Ajhľa, posielam svojho posla, aby pripravil cestu predo mnou, a vtedy zrazu príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a posol zmluvy, v ktorom máte záľubu. Ajhľa, prichádza! – vraví Hospodin mocností.
Dá sa povedať, že celá biblická zvesť adventu sa točí okolo jednej veci : okolo príchodu Pána. Na Neho sa upriamujú pohľady zbožných, Jeho osoba stojí v centre našej pozornosti, On osvetľuje všetko, čo je okolo Neho. Prečítaný text nám predstavuje posla, ktorý sa taktiež týka obdobia adventu. Naša pozornosť sa podľa zvesti proroka Malachiáša má upriamiť na anjela Hospodinovho, ktorý ako pripravovateľ cesty má dôležitú úlohu – pripraviť ľudí na tohto prichádzajúceho Kráľa.
Je fakt, že každý pozemský panovník, či knieža malo svojho posla, ktorý mal za úlohu ohlásiť jeho príchod pri vstupe do cudzej krajiny. Takisto mal za úlohu všetko zariadiť, aby samotný priebeh návštevy bol dôstojný. Ak už návšteva hlavy štátu si vyžaduje toľko potrebných príprav, pričom zvlášť v dnešnej dobe je treba myslieť na kadejaké detaily podľa diplomatického protokolu, o čo viac príprav si vyžaduje príchod toho nebeského kniežaťa? Tu je treba povzbudiť tých, ktorí Jeho príchod očakávajú, aby nezaspali, ale boli nájdení ako tí, čo vytrvalo bdejú. Tu je treba varovať tých, ktorí sú si istí sami sebou a tých, ktorí zatiaľ ešte neveria. Tu je treba poukazovať na to, že hodinu Kristovho príchodu je nutné brať vážne.
V našom texte čítame, že tento nebeský Pán príde do svojho chrámu. On nechce vojsť kamkoľvek, aby tam vyjavil svoju slávu. Naopak! Boží Syn túži po dôstojnom mieste prebývania. Sú takýmto miestom naše chrámy a spoločenstvá? Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, On, ktorý je Pánom neba a zeme neprebýva v chrámoch rukami vybudovaných. Apoštol Pavol, ktorý vyriekol tieto slová pri pohľade na mnohé pohanské chrámy v meste Atény, napísal neskôr kresťanskému spoločenstvu v Korinte : Neviete, že vy ste ten chrám Boží? Tento fakt, milí priatelia, by nás mal vskutku viesť k veľkej zodpovednosti za to, ako prežívame svoje životy. Môžeme o sebe v každej chvíli vyznať, že náš život je chrámom živého Boha, v ktorom On chce prebývať a vyjaviť tým svoju slávu? Nie je práve naše srdce tým miestom, z ktorého vychádzajú všetky zlé myšlienky, ktoré znečisťujú náš život a vedú nás k mnohým skutkom? Nie je toto centrum našej existencie niekedy až príliš obsadené a naplnené Božím nepriateľom – satanom? A to dokonca aj u tých, ktorí sa snažia poctivo pripravovať a bdelo vyčkávať na začiatok Kristovho panstva?
Slovo proroka nám dnes zaznieva nielen ako zasľúbenie, ale súčasne i ako napomenutie. Je najvyšší čas, aby si tento chrám Boží od základu vyčistil od všetkého, čo ho poškvrňuje. Iba potom skutočne prežiješ požehnaný čas adventu, keď zo svojho života odstrániš to, čo tvojho Pána zarmucuje a čo Mu bráni, aby k tebe naozaj prišiel. A preto neváhaj vykonať nápravu. Je to omnoho naliehavejšie ako si myslíš!
Modlitba: Pane a Spasiteľu náš, ďakujeme Ti, že si si nás vyvolil ako svojich služobníkov a svoje nástroje v tomto svete. Ďakujeme Ti, že si z nás urobil chrámy, v ktorých môže prebývať Tvoj Duch. Uznávame, že nie vždy je naše srdce a náš život svedectvom o tom, že Ti patríme a že skrze nás ukazuješ a prejavuješ v tomto svete lásku a slávu. Uznávame, že naše vnútro je často plné hriechu, neprávosti, nelásky a zla. Uznávame, že vpúšťame do svojho života aj diabla a jeho kráľovstvo a tak prenechávame to, čo patrí Tebe nášmu najväčšiemu nepriateľovi. Prosíme: priprav nás na tieto vianočné sviatky, ale najmä na Tvoj príchod. Vyčisti náš život tak, aby sa stal dôstojným a dobrým miestom Tvojho prebývania. Odstráň to, čo nás poškvrňuje a pomôž nám byť dokonalými a svätými tak, ako si dokonalý a svätý Ty, náš Pane Ježiši Kriste, požehnaný naveky. Amen.
ES 211,6
16.
Aggeus 2, 9
Budúca sláva tohoto domu bude väčšia ako prvotná, hovorí Hospodin mocností, a na tomto mieste spôsobím pokoj – znie výrok Hospodina mocností.
Keď sa ľud Boží navrátil z babylonskeho exilu, začala sa namáhavá výstavba. Každý sa staral o to, kde bude bývať. Jednoducho – každý bol zamestnaný sám sebou a svojou rodinou – len Boží dom si nikto nevšímal. A tak zatiaľ čo navrátilci si poopravovali svoje príbytky, resp. si postavili úplne nové – dom Boží dlhý čas ležal nedotknutý a pustý. Až posolstvo prorokov Aggea a Zachariáša pohlo ľud k tomu, aby sa začal zapodievať a brať vážne aj opravu chrámu a jeho zveľadenie. Popravde, bola to skromná stavba, na ktorú sa zmohli navrátilci. A tak nečudo, že tí, ktorí sa navrátili a mali ešte v pamäti to, ako vyzeral pôvodný Šalamúnov chrám, tento obnovený nemali za nič. Resp.: Zdal sa im ako nič. No ešte predtým než sa Boh dištancoval od tej úžasnej a nádhernej stavby kráľa Šalamúna, a to kvôli nevyznaným, neoľutovaným, a tým pádom aj kvôli neodpusteným hriechom národa, Hospodin prisľúbil : Nezúfaj si ľud môj v krajine, v ktorej máš byť otrokom, ale pracuj! Lebo ja som s vami! A potom zasľubuje, že budúca sláva nového domu bude väčšia ako prvotná. Tým sa nemyslelo na drahý Herodesov chrám, na ktorý upriamovali učeníci plní obdivu Ježišovu pozornosť. Aj tento chrám, ako vieme, nakoniec padol ako prejav Božieho súdu v roku 70 n.l.
Pod spomínanou slávou nového domu sa totiž myslí Ježiš Kristus, ktorý navždy ukončil bohoslužbu v Jeruzalemskom chráme. Jeho svedectvá o sebe samom na tomto mieste urobili z chrámu ešte raz miesto zjavenia sa živého Boha. Divy, ktoré konal sa stali neprehliadnuteľnými znameniami. A vyčistenie chrámu? To bol jasný signál a poukaz na prichádzajúci súd. Preto Ježiš kázal zbúrať tento chrám, ktorý bol už dlhý čas iba trhoviskom a lotrovským pelechom a jeho význam ako miesta modlitby sa medzitým dávno vytratil. Ježiš tento chrám chcel opäť vybudovať o tri dni. Tým myslel na svoje vzkriesenie. Nie v krvavých zvieracích obetiach, ani v doslovnom dodržiavaní zákonných predpisov mali zbožní Izraela hľadať a nachádzať pokoj. Kristus v osobe Ježiša z Nazaretu bol tým pokojom, ktorí oni zavrhli, tak ako to čítame v Skutkoch apoštolov : Nech teda vie bezpečne celý dom izraelský, že aj Pánom aj Kristom učinil Boh toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali. A vtedy každý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude zachránený.
Na kríži Kristovom uzavrel Boh so svojim ľudom pokoj. On je náš pokoj, píše apoštol Pavol spoločenstvu v Efeze. Tu žiari táto Božia sláva omnoho jasnejšie ako vo všetkých zjaveniach Starej zmluvy. Našiel si už aj ty ten pokoj pre svoje nepokojné srdce? Alebo ho ešte stále hľadáš na falošnom mieste?
Modlitba: Nebeský náš Otče, my ľudia hľadáme množstvo vecí či hodnoty, po ktorých túžime, ktoré potrebuje na nesprávnych a falošných miestach. Snažíme sa to hľadať v tomto svete, vo svojich životných úspechoch a svetských istotách a pokladoch. Vydávame množstvo sily, aby sme naplnili svoje túžby a želania, no často sa nedostaví želaný efekt. Dnešný svet a dnešný človek hľadá medziiným aj pokoj. Sme smutní a zhrození, keď počujeme o vojnách, vraždách, nepokojoch, strese, uponáhľanosti života a tak vyhľadávame niečo, čo by nám v tom pomohlo. Proti vojnám povolávame ďalších vojakov, proti vraždám zriaďujeme špeciálne súdy, proti nepokojom zavádzame nové zákony, proti stresu preberáme praktiky východných náboženstiev, proti uponáhľanosti zas vymýšľame metódy relaxu a oddychu, zatvárame sa do svojich domovov a svojho vnútra. A pritom na všetko toto Ty poznáš liek, na všetko to máš Ty metódy a spôsoby. Odpusť nám, že nevieme nájsť cestu k Tebe, ako k pravému a jedinému prameňu pokoja. Pokoja, ktorý pôsobí nielen vo svete, ale aj v ľudskom srdci. Prosíme: aj počas adventu, aj počas vianočných sviatkov, nám pomôž prežívať skutočný pokoj, ktorý pramení z Tvojho príchodu na túto zem, z odpustenia hriechov a z nádeje na večný život. Daj, aby sme pri prípravách na vianoce nezabudli, že Ty si pravým zmyslom i podstatou vianočných sviatkov a tak myšlienka a dar pokoja a lásky, ktoré si priniesol osvecovala a požehnávala pre nás aj nasledujúce dni. Amen.
ES 145 ,656/17
Z nemeckého originálu „Adventlichter“ preložil a spracoval Mgr. Radovan Gdovin, zborový farár v Dobšinej – senior Gemerského seniorátu