Bude ako strom … dedikácia stromov v betliarskom parku

            „Dobre bude. Dobre bude.“, tak zneli s odstupom času jedny z posledných slov Jozefa Bedricha Kasanického, niekdajšieho dobšinského farára, ktorého spolu so Samuelom Velebným, evanjelickým kňazom v Sirku a vo Vlachove, Jánom Antalom, evanjelickým kňazom v Betliari a Jánom Paulovom, farárom v Gemerskej Polome nespravodlivo stíhali a väznili. Duchovný život bol v tom období na Gemeri v útlaku. Zákon umožňoval štátu maximálne manipulovanie so životom v cirkvi podľa jemu vlastných záujmov. Tí, ktorí boli napriek všetkému Pánu Bohu i cirkvi oddaní, boli považovaní za „zaostalých“, v lepších prípadoch im štát vďaka kladnému postoju k práci, k výrobným a iným úlohám podnikov a organizácii dovolil v cirkvi „dožiť“.

Keď krajský prokurátor v roku 1962 zostavoval voči 4 gemerským farárom obžalobu, aby obžaloba i celý prípad pôsobil nebezpečnejšie, prokurátor obvinených žaloval ako „skupinu“ a nazval ju KVAP. Publikácie uvádzajú, že skratku našli údajne u Paulova v Gemerskej Polome napísanú na obale. Obžaloba znela: ako ev. a. v. farári sú žalovaní z nepriateľstva voči socialistickému poriadku od presne nezisteného dňa v roku 1953 až do svojho zatknutia v r. 1961 boli členmi protištátnej organizácie, ktorej bol boj proti socialistickému zriadeniu pod rúškom náboženstva. Na schôdzkach sa utvrdzovali jednak navzájom a jednak počúvaním štvavého zahraničného rozhlasu v nepriateľskom postoji voči zriadeniu tým, že v ČSSR nie je náboženská sloboda, že cirkev je utlačovaná a že v krátkej dobe dôjde k zvratu štátneho zriadenia… vypracovali spoločne kázne, v ktorých útočili proti socialistickému zriadeniu, proti nedeľným brigádam, proti účasti mládeže na rôznych kultúrnych podujatiach a proti činnosti mládeže v masových organizáciách. Takto vypracované kázne prednášali v kostoloch na rôznych miestach rožňavského okresu za prítomnosti väčšieho počtu veriacich atď. tým spáchali trestný čin podvracania republiky.

Krajský súd v Košiciach na hlavnom pojednávaní v roku 1962 prijal obžalobu v celom rozsahu a 22. mája 1962 rozsudkom 1T 04/62 odsúdil Kasanického, Velebného, Antala a Paulova na trest odňatia slobody. Postupne boli v roku 1963 všetci štyria prepustení na slobodu.  6. septembra 1990 Krajský súd v Košiciach rozsudok Najvyššieho  súdu v Prahe z 3. júla 1962 zrušil a tým obvinených Jozefa Bedricha Kasanického, Samuela Velebného, Jána Antala a Jána Paulova rehabilitoval.

Životné príbehy štyroch prenasledovaných gemerských farárov postupne strácajú svoju horkosť a ako vo svojich slovách hovoria potomkovia, boli a sú už naplnené zmierením a odpustením, a snáď sa postupne napĺňa aj ono Kasanického prorocké dobre bude, dobre bude. A predsa je dôležité pripomínať si ich. Z úcty k tým, ktorí kráčali pred nami, a s bázňou pred tým, kam budú smerovať naše kroky. Takýmto momentom sa stal aj akt dedikácie stromov v prírodnom parku Kaštieľa Betliar.

V sobotu, 29. júna 2024 sme vďaka štedrému darcovi, prof. Ing. Tomášovi Sabolovi, CSc., rodinným príslušníkom väznených a zástupcom a členom cirkevných zborov vzácne dreviny slávnostne odovzdali. Venované sú Jozefovi Bedrichovi Kasanickému, Samuelovi Velebnému, Jánovi Antalovi a Jánovi Paulovovi. Piaty strom, zasadený v betliarskom parku, je venovaný prvej ordinovanej žene evanjelickej cirkvi, ktorá bola v uvedenom období rovnako nespravodlivo stíhaná a väznená, Darine Bancíkovej.

Pre ich polohu sme spolu s pani Ing. Brigitou Nagyovou z Oddelenia historickej zelene vybrali celkom výnimočné miesto. V  časti parku pri rotunde. V prvom rade preto, že ich umiestnenie ponúka výhľad na betliarsky chrám i jeho vežu, ktorá jasne ukazuje na nebesá, a tiež pohľad na evanjelickú faru. A je to aj naopak. Z betliarskej fary ich raz, keď vyrastú a zmocnejú, bude možné rozoznať, presne tak, ako boli a dodnes sú rozoznateľní aj tí, ktorým sú venované. Miesto je ale výnimočné aj v ďalšom ohľade. Rotunda, pri ktorej sú stromy vysadené, je súčasťou výstavby v 80-tych a 90-tych rokov 18. storočia, keď sa v okolí kaštieľa začal vytvárať rozsiahly anglický park s početnými romantickými stavbičkami. Klasicistická rotunda slúžila pôvodne ako knižnica, ktorú založil veľký zberateľ Leopold Andrássy.  Od roku 1905 je knižnica umiestnená v kaštieli a rotunda v súčasnosti slúži ako výnimočný priestor, ktorý sa pri rozličných príležitostiach mení na výstavnú sieň, galériu či koncertnú sálu. Reprezentuje tak vzdelanosť, zozbieranú múdrosť i rôzne formy umenia. Presne tak, ako ich reprezentovali duchovní naprieč históriu. Nemohli by sme si teda priať krajšie a výnimočnejšie miesto pre stromy venované výnimočným ľuďom. Slávnostný akt dedikácie stromov bol odovzdaný do rúk potomkov a zástupcov cirkevných zborov. Vykonali ho symbolicky, KVAPkami vody s prianím, aby rástli vysoko a ich lístie nevädlo.

Slová poďakovania patria všetkým, vďaka ktorým sa mohol tento výnimočný deň konať.

V prvom rade milostivému Pánu Bohu, ktorý vedie naše kroky a sprevádza ich svojou láskou a požehnaním. Pánovi profesorovi Tomášovi Sabolovi, za jeho nadšenie a horlivosť, za to, že aj vďaka nemu sme kúsok chladivej histórie mohli zaliať teplom a svetlom ľudského ducha a lásky. Všetkým tým, ktorých sa tento deň a slávnosť odovzdania stromov týkala najviac. Tým, ktorých život bol priamo zasiahnutý a ovplyvnený dobou a dianím v spoločnosti. Sme vďační, že prijali pozvanie sa tejto chvíle zúčastniť. Uvedomujeme si, že to pre nich nie je jednoduché, napriek všetkej láske k týmto miestam, vracať sa k nim i do nich. Ale za všetkých nech znejú slová s. Emílie Paulovej, ktorá ich zasiela spolu s vrúcnym pozdravom: je vzácne, že spomienka na našich milovaných je medzi vami stále živá, že na nás myslíte. Slová poďakovania patria aj vedeniu Kaštieľa Betliar a pani Ing. Brigite Nagyovej z Oddelenia historickej zelene za výber miesta aj drevín, i za prípravu miesta pre slávnosť. Sestre konseniorke Karmen Želinskej za slávnostný príhovor, sestre farárke Martine Gdovinovej, Márii Hroboňovej a bratovi farárovi Radovanovi Gdovinovi a členom cirkevných zborov, v ktorých jednotliví duchovní požehnane pôsobili. Srdečné poďakovanie patrí Spevokolu cirkevného zboru vo Vlachove a Peknej dolinke z Vlachova, ktorí túto chvíľu sprevádzali svojím srdcom a talentom. Poďakovanie patrí tiež všetkým, ktorí sa podieľali na príprave občerstvenia a manželom Štepánovým a Apartmánom nad kostolom, ktorých ochota a pohostinnosť nás aj v tento deň prijala.

Mgr. Erika Sýkorová, PhD.

Ján Smrek: Stromy