I keď by sa na prvý pohľad zdalo, že počas najväčšej sily pandémie, kedy bola aj izolácia najintenzívnejšia, život akoby zastal, predsa len, nebolo tomu všade tak. Viacerí evanjelickí duchovní pôsobiaci v Gemerskom senioráte si našli spôsob, ako sa prihovárať, resp. sa priblížiť veriacim zo svojich cirkevných zborov, a to i napriek zákazu stretávania sa. Tak postupne začali vznikať prvé videá, ktoré boli prijímané veľmi pozitívne a tešili sa všeobecnej obľube medzi divákmi. Kto sa možno necítil dosť smelý na to, aby sa postavil pred objektív kamery, fotoaparátu, resp. mobilu, ten využil možnosť prihovárať sa svojim ľuďom prostredníctvom Obecného rozhlasu. V tomto smere patrí poďakovanie všetkým samosprávam, ktoré svojím duchovným takéto podmienky vytvorili a umožnili im prehovoriť. Nuž a pre koho bolo snáď aj toto „priveľké sústo“, ten zvolil klasickú formu distribúcie kázní, zamyslení, Zborových listov či príhovorov v papierovej forme do poštových schránok. Stále teda platí to osvedčené : Kto chce, cestu a spôsob si nájde. Komu sa nechce, ten bude hľadať výhovorky ako sa to nedá. To všetko je pre mňa osobne ďalší dôkaz toho, že človek si vie poradiť a vie byť vynaliezavý, aj keď je nútený fungovať v tzv. krízovom režime.
Som vďačný za všetkých mojich kolegov, ktorí sa nebáli ísť s „kožou na trh“ a vstupovali do pre nich neraz nového, mediálneho priestoru a sveta. No pokiaľ človek neskúsi, neraz ani nevie, čo sa v ňom skrýva a čo dokáže. Nuž a napokon som vďačný Pánu Bohu, že nás cez najhorší čas previedol a chcem pevne dúfať, že tak ako po každej búrke opäť zasvieti slnko, tak i nám svitá už len na lepšie časy a postupný návrat do normálneho života.
Mgr. Rado Gdovin, zborový farár v Dobšinej – senior Gemerského seniorátu