Nedeľa po Vstúpení – 24.5.2020
Izaiáš 37, 14 – 20
14 Chizkija prevzal list z rúk poslov, a keď ho prečítal, vystúpil do domu Hospodinovho a rozprestrel list pred Hospodinom. 15 A Chizkija sa takto modlil k Hospodinovi: 16 Hospodine mocností, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty sám si Bohom všetkých kráľovstiev zeme; Ty si učinil nebesá i zem. 17 Ó Hospodine, nakloň svoje ucho a počuj! Hospodine, otvor svoje oči a pohliadni! Počuj všetky slová Sancheríba, ktoré odkázal, aby potupil živého Boha. 18 Vskutku, Hospodine, asýrski králi znivočili všetky národy aj ich krajiny. 19 Ich bohov pohádzali do ohňa, lebo to neboli bohovia, ale dielo ľudských rúk, drevo a kameň; tak ich mohli zničiť. 20 Teraz však, Hospodine, Bože náš, zachráň nás z jeho ruky, nech všetky kráľovstvá zeme poznajú, že len Ty si Boh, Hospodine.
Bratia a sestry v Pánovi!
Prečítaný biblický text uvádza nás do doby dávno minulej, do prorockého obdobia Izraelského národa. Stretávame sa s Judským kráľom Chizkijom, ktorý bol v kritickom období svojho panovania. Chizkija prečítal list, ktorý mu poslali predstavitelia nepriateľského asýrskeho vojska, ktoré ohrozovalo judské mestá a kráľovo srdce sa zachvelo. To, čo čítal v liste bolo až príliš skutočné, pravdivé. Nepriatelia naozaj táborili blízko Jeruzalema, okolité mestá boli naozaj zničené. Všetko, čo Chizkija vybudoval, čomu venoval svoj život, bolo ohrozené. Ohrozený bol pokojný život, život viery, zbožnosť ľudí aj kráľa. Nebolo to príjemné čítanie.
Aj my zvykneme zobrať do rúk noviny, počujeme správy v rozhlase, televízii. Chceme vedieť, čo je nové, počuť dobrú správu, ale to, čo denne čítame, čo počúvame, to nám náladu nezlepšuje. Neraz sa chveje aj naše srdce, tak ako vtedy Chizkijovo, keď čítame o vraždách, dopravných nehodách, aktuálne o mnohých mŕtvych kvôli pandémii. Spokojnosť v nás nevyvolajú ani správy o mládeži, ktorá prepadla drogám, keď si uvedomujeme, ako všelijako je náš svet ohrozený, ako sme v ňom ohrození my kresťania, náš duchovný a mravný život, náš vzťah k Bohu. To, čo do nášho vnútra zo sveta preniká napĺňa naše srdcia obavami, strachom, vyvoláva to depresie, berie odvahu viery, odvahu lásky, odvahu k životu. Zarmucuje nás cirkevná tlač, keď čítame o mnohých nepekných vzťahoch v cirkvi. Poviete si, nebudem si to všímať, nebudem čítať noviny, nezapnem rozhlas, televíziu, ale to nič nepomôže. Zlé správy preniknú, ak ich aj nepočujeme, sú skutočnosťou. Čo robiť v ťažkých chvíľach života?
Chizkija urobil to najlepšie čo v strachu z ohrozenia svojho ľudu urobiť mohol. Vstúpil do domu Hospodinovho a tam rozprestrel list pred Hospodinom. Tak sa začala Chizkijova modlitba, jedna z veľmi pekných modlitieb. Na jej konci bolo vypočutie. Začali sa diať veľké veci Božie. Dvoma slovami – vstúpil a rozprestrel – nám biblický príbeh dáva dobrú radu ako konať v zložitých situáciách života. V týchto slovách je veľké tajomstvo účinnej modlitby. Naša modlitba má byť vstúpením pred tvár Hospodinovu, má znamenať preorientovanie behu života, má prerušiť náš hriech, ktorý nás chce premôcť, pohltiť. Má byť vstúpením do iného sveta, do sveta, v ktorom všetko vyzerá inak.
To druhé, čo Chizkija urobil bolo, že rozprestrel znepokojujúci list pred Hospodinom. Aj my máme pred Pánom Bohom rozprestrieť to, čo nás znepokojuje. Môžeme a máme Hospodinu predostrieť svoje hriechy, ktoré nás majú znepokojovať. Rozprestrieť svoje srdce, svoju myseľ so slovami – pozri Pane, čo tu všetko je, čo ma znepokojuje, čo ma od Teba oddeľuje, s čím si neviem rady, čo je silnejšie ako ja. Pozri, akú úzkosť spôsobujú mojej duši moje hriechy, aké obavy, strach a neistotu prežívam, keď myslím na trest, ktorý by som si zaslúžil. Rozprestrieť pred Hospodinom to znamená v úplnej dôvere položiť sa do rúk Božích s vierou, že u Neho je milosť aj hojné vykúpenie. Že On je ten, ktorý má moc vyriešiť všetky problémy, úzkosti, obavy.
On je ten, ktorý v Kristu vyriešil aj ten najväčší problém človeka, keď vzkriesením svojho Syna otvoril bránu svojho kráľovstva všetkým veriacim a vstúpením Ježiša Krista priznal sa k dielu spásy ľudstva. Je iste veľa toho, čo nás znepokojuje, ale v pokání máme ku komu ísť, máme pred koho predstúpiť, máme pred kým rozprestrieť svoj hriech. Urobme tak v úprimnom pokání a dôvere, že On, verný a pravý Boh zľutuje sa nad nami a pre Kristove zásluhy prijme nás raz tam, kam nám Pán Ježiš odišiel pripraviť miesta. Amen.
Mgr. Marta Klátiková, zborová farárka v CZ Mokrá Lúka