Sviatok Svätej Trojice /Kázeň/

Svätá Trojica – 7.6.2020

Mt 28, 19 -20

19 Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého 20 a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.

V dobe, ktorej žijeme alebo sme sa do nej narodili, vládne nevera. Viera, hľadanie duchovných hodnôt sa vytráca. Je to však len náš povrchný pohľad na svet okolo nás. Pri takomto chápaní vecí zabúdame na jedno, že každý deň sa stretávame s ľuďmi, ktorí potrebujú spoznať Ježiša ako svojho Spasiteľa. Zabúdame často na jedno, a to na to najdôležitejšie. Ak potrebujeme Krista my, potom Ho potrebujú aj iní.

V jednej z najvzdialenejších osád Južnej Ameriky čítal misionár jej obyvateľom z Biblie. Jeden z domorodcov sa ho opýtal: „Poznáš toho muža, o ktorom si čítal?“ Misionár prisvedčil a pokračoval: „ Vďaka Bohu, že poznám muža z tejto knihy. Je mojím Spasiteľom a Pánom. Som šťastný, že mám možnosť  predstaviť Ho aj vám.“ Tak odpovedal misionár domorodcovi a tak hovorím aj ja vám dnes, ktorí ste si prišli vypočuť i poznať lásku i odpustenie v Trojjedinom Bohu Otcu, Synu i Duchu Svätom. Ako nám tom prikazuje aj prečítaný kázňový text, ale aj dnešný sviatok Svätej Trojice. Ježiš Kristus k zvestovaniu Slova Božieho ku konaniu krstu a svedectvu o Trojjedinom Bohu, Otcu, Synu i Duchu Svätom pozýva a  mení nás samých. Je to takto aj dnes pri nás? Konáme aj my Jeho vôľu? Ak by sme sami zo svojej iniciatívy chceli pracovať na Božej vinici, skončilo by to fiaskom. Sú aj takí, ktorí miesto zachraňujúceho evanjelia hlásajú skôr kresťanskú múdrosť a kresťanské cnosti alebo robia to iba kvôli kariére alebo peniazom.

Pán Ježiš pri svojom rozlúčení s učeníkmi ich uistil, že má všetku moc na nebi i na zemi. Keď nás Pán Ježiš posiela do služby potom túto zverenú prácu konáme v Jeho sile. On je s nami, ak sme Mu verní a zachovávame Jeho Slovo. Vtedy naša pokorná závislosť na Pánu Bohu čelí všetkým nepokojom tohto sveta. Len tak môžeme žiť v radostnej istote, že až do posledných dní je víťazom zmŕtvychvstalý Kristus, náš Pán. O toto silné uistenie sa smieme opierať do doby Jeho príchodu. My ľudia máme všelijaké pokrivené názory na moc. Učeníci Pána Ježiša prežívali chvíle, kedy žasli akú moc má ich Pán. Rozkázal moru, aby utíchlo, povedal slovo a nemocní boli uzdravení, zavolal a mŕtvy Lazar vstal z mŕtvych. Podivnú moc mal nad zástupmi, ale nikdy nepoužil svoju moc nad nepriateľmi. Karhá učeníkov, keď chcú zvrhnúť oheň na samaritánsku dedinu, ktorá ich nechcela prijať.

Vládol všetkou mocou, ale podľa vôle nebeského Otca, na ktorom bol celkom závislý. Jeho moc sa dokonca sústredila na to najpodstatnejšie: aby ako Baránok Boží sňal hriech sveta, oslobodil ľudí z moci zlého a učinil ich deťmi Božími. Požehnaná moc a sila, ktorá láme putá pod ktorou puká všetko staré a rodí sa nový svet kráľovstva Božieho. Veľmi dobre porozumel charakteru Jeho moci apoštol Pavel, keď zvolal: „ …lebo práve keď som slabý som mocný. Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje.“ (2. Kor. 12:10) Trojjedinný Boh nás naozaj môže vytrhnúť z moci hriechu, diabla, pekla, smrti aj zatratenia. Je to boh silný.

Bez viery v Svätú Trojicu si nemožno predstaviť spasenie a vykúpenie človeka. Učenie o Svätej Trojici pri tom nevzniklo v kresťanstve z nejakej obľúbenosti čísla tri. Toto učenie nevzniklo ani ako odozva Trojbožstiev v niektorých náboženstvách. V niektorých náboženstvách pritom vystupujú bohovia ako otec, matka a syn. S tým nemá vznik učenia o Svätej Trojici nič spoločného. Avšak Trojjedinnosť Božia je daná trojitosťou Božieho konania v dejinách sveta a dejinách spásy. Tu sa Boh javí výrazne trojako: ako Boh Stvoriteľ sveta, Boh Vykupiteľ sveta a Boh Posvätiteľ sveta.

„Nie samým chlebom bude živý človek, ale každým slovom vychádzajúcim skrze ústa Božie.“ Povedal Pán Ježiš. Každé Slovo Písma je duchovným chlebom a zvlášť slovo, ktoré sa stalo telom v Pánovi Ježišovi Kristovi. Aj o tomto chlebe platí výzva: „ Púšťaj chlieb svoj po vode.“ Najprv sa však Kristus musí stať Tvojím Pánom a Bohom i Duchom obživujúcim.

Dnešná nedeľa je príležitosťou prečítať si miesta, kde sa hovorí o Otcovi, Synovi i Duchu Svätom. (Mt.28 :19, 1Pt. 1:2 , 2Kor. 13:13) A ostatné záverečné požehnania a epištol. Z týchto miest Písma vyrastá kresťanské vyznanie viery, ktoré odriekame aj v našom kostole.

Martin Luther raz povedal: „Sviatok Svätej Trojice je ustanovený, aby sme sa naučili z Božieho Slova pokiaľ je to len možné,… aký je Boh vo Svojej Božskej podstate. To sa ale vtedy musíme povzniesť nad všetko prirodzené nad celé stvorenstvo nad anjelské húfy a započúvať sa výlučne do toho, čo Pán Boh sám o Sebe hovorí.“

Nuž Svätý, Svätý, Svätý je Hospodin niet Jemu podobného. On je najväčší zisk a poklad. Pre všetkých ľudí, ktorí aj v dnešný deň počuli zvesť o Trojjedinom Bohu. Amen   

Mgr. Ivan Bojna, námestný farár v CZ Jelšava