2. slávnosť Svätodušná /kázeň/

2. slávnosť Svätodušná 1.06.2020

Suspírium:

Ó, Bože , ráč vzhliadnuť na nás,

a  skloň k nám svoj svätý obraz,

aby sme Pána Ježiša poznali

a v Jeho viere do smrti stáli.    Amen.

 Evanjelium podľa Jána 3, 16 – 21

¹⁶ Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. ¹⁷ Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. ¹⁸ Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. ¹⁹ A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. ²⁰ Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. ²¹ Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané.

Nábožné kresťanské zhromaždenie, milí bratia a sestry v Pánovi  Ježišovi Kristovi !

V teplejších večeroch sa náš zrak oveľa častejšie ako v zime obracia k oblohe, ktorá je posiata množstvom hviezd. Obdivujeme krásu stvoreného Stvoriteľom a skúmame naše znalosti a vedomosti. Snažíme sa nájsť dané hviezdy a súhvezdia podľa názvu a polohy.  Čím dlhšie pozorujeme oblohu, tak  sa nám pred náš obzor vynárajú nové a nové hviezdy. Jeden spisovateľ dôvtipne prirovnal Slovo Božie k hviezdnatej oblohe. Keď sa veriaci človek ponorí do knihy kníh do jej hĺbky s vnímavým duchom, vždy nové a nové žiariace body preblesknú z tajomného sveta k človeku. A skutočne, každá výpoveď z Písma je nová hviezda, každé slovo vychádzajúce z úst Božích je nové svetlo jasajúce slávou nebeskou.

Bratia a sestry, ktoré svetlo, žiara na nebeskej oblohe je najjasnejšia a najdôstojnejšia ? Bez ktorého by život na zemi nebol ? Je to veľmi ľahká otázka a jednoznačná odpoveď SLNKO. A v Písme Svätom takým slnkom je JEŽIŠ KRISTUS.  Je to vybrúsená perla zo srdca nebeského Otca, je to najsladšie slovo z Božích úst, najhlavnejší obraz celej Biblie, je to jadro všetkého zjavenia, to je ako ho cirkev pomenovala SUMA SVATÉHO EVANJELIA. Mnohokrát v dejinách ľudstva sa snažili protivníci Ježiša Krista zlikvidovať, snažili sa zlikvidovať aj Písmo, ktoré obsahuje Jeho zvesti, no nepodarilo sa –za čo sme vďační. Sumou Božieho evanjelia je práve prečítaný 16. verš dnešného textu.

Na dnešný deň nám Duch Boží zvestuje takú stať Písma svätého, že ani všetci mudrci tohto sveta svojim vlastným rozumom to nepochopia. Nie preto, že by to boli veci nepochopiteľné, oni sú ľahké, ale učení múdri ľudia nechápu to, čo chápu malé deti.( Mt. 11,25)

Jeden boháč vážne ochorel, pochodil všetkých lekárov, nemohli mu pomôcť, počul ešte o jednom, šiel k nemu, tento prezrel nemocného, predpísal mu liek , boháč išiel do lekárne, tam mu liek zhotovili a pýtali zaň niekoľko halierov. Boháč s hnevom odhodil liek, že akoby taký lacný liek mohol jemu pomôcť a – neuzdravil sa.

Toto je obraz tých múdrych synov sveta , ktorým tiež spôsob, aký ustanovil Hospodin k vyliečeniu ľudského pokolenia , zdá sa byť priľahkým, veľmi jednoduchým, len rukou chopiť a – spasenie dosiahnuté, a preto sa ho nechopia, nedôverujú mu. Pričom malé deti, pokorné stvorenia, naučené prijímať všetko, čo sa im podáva s dôverou a láskou.  Preto, keď im Duch Boží ukazuje Pána Ježiša Krista ako Spasiteľa, Pomocníka a vodcu do neba, nerozumejú ako a či je to možné, prijímajú veria.

Prichádzajme do našich chrámov pre duchovný pokrm s vierou ako malé deti, nie s hlavou plnou starostí, srdcom plným žiadostí, telom zmoreným prácou, ( alebo aj leňošením a ničnerobením), mnohokrát preplneným jedlom a nápojom.

Tu mnohokrát nie hlas ľudský – kňazom zvestované Slovo, ale ani trúba archanjelov nezobudí zo sna bezbožnosti.

1. Evanjelium zvestuje lásku Božiu.

Počas „ korony prázdnin“ sme mali dostatok času na prehodnotenie svojich priorít, svojich vzťahov, mali sme možnosť spočítať naše dlhy voči svojim blízkym aj Pánu Bohu. Mali sme čas spočítať svoj majetok hmotný, nehmotný a nebeský. Mali sme možnosť naplánovať si nápravu.

Poďme sa teraz spolu pozrieť, kde sú naše dlhy a náš majetok, no nie očami našimi, ale okom Božím. Zoznam dlhov je veľký, zoradený do dvoch položiek: –  jedny sú tie dary a dobrodenia, ktoré sme prijali od Hospodina Boha nášho od svojho narodenia ,   – druhé  sú naše dlhy, – hriechy, ktorými sme odplácali Božiu dobrotu.

Keď sa pozrieme na náš majetok, ukáže sa nám kde – tu nejaká malá sumička t.j. nejaký malý skutok milosrdenstva k blížnym a povďačnosti k Bohu, všetko toto je zaznačené zvýrazňovačom sebectva, pýchy a povyšovania sa, očakávania odmeny ľudskej, alebo Božej. Takýto majetok nemá ceny na trhu Božom. Stojíme nad týmto našim súpisom skormútení a rozmýšľame od koho by prišla pomoc, kto by vyrovnal tie účty, aby bolo menej dlhu a viac majetku. Sľubujeme veriteľovi, ktorý hrozí trestom pre ľahkomyseľných dlžníkov, večným žalárom: Pane, pozhovej a všetko zaplatíme!, ale ani sami neveríme, žeby sme to niekedy mohli splatiť, lebo tie dlhy sa budú stále navyšovať a majetok len veľmi pomaly rásť. Čo teraz robiť, ako sa zachovať?

• Jedni budú chcieť oddialiť dlhy – ale to sa nedá.
• Druhí budú chcieť presvedčiť veriteľa i seba, že ich biedny majetoček je viac hoden ako ich dlhočizný dlh – ale ani to sa nedá.
• Tretí sa nedajú ani do reči s veriteľom , mysliac si, že ujdú pred splatením svojich dlhov aj pred trestom – ale ani to sa nedá.
• Štvrtí v zúfalstve odvrhnú od seba najväčší dar t.j. svoj život a tým priblíži sa pre nich smutné zúčtovanie – to nie je správne.
• Sú ale aj takí, ktorí nič neodtaja, nič nebudú chcieť zjednávať, ale priblížia sa trasúcim, ale dúfanlivým srdcom k veriteľovi a vyznajú svoje dlhy. Žalm 51,6 – 7

Aj my všetci buďme podobní poslednej skupine dlžníkov a odovzdajme dlžobnú knihu do rúk Baránka, ktorý sníma hriechy sveta. Na stranu, kde sa píše majetok  pripíše svoju zásluhu: proti našej neposlušnosti svoju poslušnosť, proti hriechom našej krvi svoju nevinnú vyliatu krv – a všetko bude vyrovnané. Sme prijatí na milosť Božiu, lebo Boh nie podľa zásluhy a spravodlivosti, ale podľa milosti prijíma tých, ktorí prichádzajú k Nemu.

2. Zákon mi ukazuje, či verím tej láske.

 

Vykonaným dielom vykúpenia stali sa veľké premeny na nebi i na zemi. Na nebi sa rozmnožil počet tých, ktorých mená boli zapísané v knihe života – prijali zasľúbenie Božie.( Zj. 3,5) Na zemi ľudia mohli zreteľnejšie vidieť rozdiel medzi životom podľa vôle Božej a životom podľa vôle sveta – diabla. Pán pre nás nie je len ten, ktorý slovom nám vysvetľuje zákon múdrosti Božej, ale aj skutkom – príkladom svojho čistého, svätého života ukazoval, aký má byť človek podľa srdca Božieho, aké majú byť jeho skutky, slová, myseľ.

Keď sú v jednej komunite, v obci, meste… všetci špinaví, tam sa za špinu nikto nehanbí, ale ak medzi špinavých príde čisto oblečený, alebo medzi čisto oblečených špinavý, tam sa už špina odráža. Práve tak je to aj s duchovnou špinou. Ak sa v dome, v obci nachádzajú sami zlodeji, luhári, bohorúhači, smilníci…., tam si to ani za hriech nepokladajú, ale ako náhle príde medzi nich spravodlivý, pravdomluvný, počestný, bohabojný…., hneď tie hriechy začnú biť do očí. A vtedy sa začnú tí hriešnici usilovať z toho im nerovného urobiť seberovným, alebo sa budú snažiť vyhrýzť z pomedzi seba. A keď sa ani jedno, ani druhé nepodarí utiahnu sa, utaja sa so svojimi hriechmi , lebo ani ten najzatvrdilejší hriešnik sa nechváli pred lepším od seba svojimi hriechmi, lebo vie, že by tým stratil na cti pred spravodlivými.

Keď verejní hriešnici sa hanbia za svoje skutky a ukrývajú ich, o čo viac by sa mal hanbiť kresťan za svoj hriech. Kresťan vie, že pred tvárou Hospodinovou sa neukryje, ale svoj hriech môže vyznať a oľutovať ho. Mali by sme sa varovať a nekonať hriech vedome, aby sme nešpinili rúcho svojho srdca, ktoré bolo očistené drahou krvou Syna Božieho. Na milosť prijatý kresťan nie preto sa má chrániť nových hriechov , že tým získa dáku zásluhu pred Bohom, ale on – kresťan sa stal dvoranom Božím, dostal právo predstupovať pred tvár Božiu. Preto v celom svojom živote , v každom okamžiku musí pamätať, že stojí pred Hospodinom, že oči Božie hľadia na neho. Preto na milosť prijatý kresťan musí pamätať na slová: „ Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané.“ A ktoré je to svetlo?  Ježiš Kristus a Slovo Božie.( Žalm 119,105) Amen.

Mgr. Adriána Hrivnaková, námestná farárka v CZ Sirk