V stredu 26. 7. 2018 zvonili zvony Evanjelického kostola v Jelšave o 12.00 hod. o niečo dlhšie, a to ako spomienka na ničivý požiar v Jelšave pred 189 rokmi. Na 9. nedeľu po Sv. Trojici 29. 7. 2018 sa v Jelšave uskutočnili kajúce služby Božie.
Dňa 26. 7. pred 189 rokmi zhoreli všetky tri kostoly v meste, zhorel mestský dom, stoličný dom, byty pre vojsko. Tento požiar bol posledným v Jelšave. Predtým vyhorela Jelšava v rokoch 1800, 1711 a 1575.
Kajúce služby Božie v Evanjelickom kostole v Jelšave, ktoré slúžil námestný farár Mgr. Ivan Bojna. Po privítaní hostí – primátora MVDr. Milana Kolesára a zástupcu primátora p. Karola Szaba, Ing. P. Zapletala, veliteľa DHZ Jelšava a členov zboru – slovami Ž 130, 1 nasledovala úvodná liturgia. Ku kajúcemu dňu patrí kázeň z Evanjelia podľa Matúša 11, 16 – 24, v ktorej sú poslucháči pozvaní k úprimnej pokore na základe zaznamenaného textu evanjelistom o nekajúcich mestách. Na základe tohto textu popísal podrobnosti ničivej udalosti v našom meste. Vychádzal zo záznamov Zápisnice kanonickej vizitácie, v ktorej sa píše: „26. júla roku 1829 veľké nešťastie postretlo spolu s mestom aj evanjelickú cirkev v tomto hroznom a neslýchanom požiari, ktorý po popoludní o štvrť na jednu vypukol a celé mesto, menovite 441 domov a s nimi aj kostol, fara a škola v popol sa obrátili. V tomto nešťastí aj tri ľudské životy v obeť padli. Celá škoda bola za 2 milióny ocenená. Na pamiatku toho hrozného nešťastia ustanovil Ferjenčík tak večný „kajíci deň“, ktorý sa zasvätil každoročne v nedeľu k 26. júlu najbližšiu.“ Ďalej v kázni pripomenul škody spôsobené požiarom. Najväčšou spoločenskou škodou bolo vyhorenie gotického Kostola sv. Kataríny, ktorý bol prvým kostolom evanjelikov v Jelšave. Vzhľadom na skutočnosť, že pri jeho vzniku bolo mesto sídlom rozsiahleho panstva, keď jeho majiteľom bol jeden z najmocnejších a najbohatších mužov Uhorska v poslednej štvrtine 14. storočia Palatín Leustach z Jelšavy z rodu Ratoldovcov, muselo ísť o reprezentatívny objekt s freskovou výzdobou vysokej kvality. Na mape Jelšavy zo 40. rokov 18. storočia je kostol zobrazený ako opevnená stavba s pozdĺžnou loďou, predstavanou západnou vežou a zrejme polygonálnym presbytériom. Išlo zrejme o gotický chrám porovnateľný so zachovanými kostolmi v Štítniku a Plešivci. Zachovala sa z neho krstiteľnica a interiér presbytéria terajšieho Rímskokatolíckeho kostola sv. Petra a sv. Pavla v Jelšave, rovnako aj trojičný zvon a mortuárium – náhrobný kameň z roku 1505 s pečaťou mesta Jelšava pochádzajúci z pôvodného gotického kostola, ktorý bol nájdený v základoch oplotenia terajšieho farského úradu a osadený do vestibulu mestského úradu. Ďalej sa brat farár odvolával na citáty z diela „Pamäti jelšavské a muránske k prospechu pohorelcov jelšavských“ vydaného Samuelom Ferjenčíkom, neskorším seniorom Gemerského seniorátu, ako kázeň 7. nedeľu po Sv. Trojici v roku 1829 a tiež na dielo, ktoré vyšlo v roku 1833 v Budapešti „Reč oltárna k príležitosti založenia veže chrámovej cirkvi evanjelickej jelšavskej“, kde sa spomínajú udalosti spred 189 rokov. Za pozornosť taktiež stojí, že všetky tieto udalosti boli zachytené aj v básnickom diele Pavla Tomášika „Básnické vyobrazenie ohne jelšavského, roku 1829, dňa 26. júla“. V kázni vyjadril myšlienku osobnej pokory k stavu kresťanstva a života veriacich ľudí s Pánom Ježišom Kristom. Zdôraznil tiež, že tieto udalosti sú výstrahou, a zároveň Božím napomenutím pre ľudí dnešných dní. Po kázní prečítal históriu a vznik Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava Ing. Pavol Zapletal, ktorý obetavo pracuje a rozvíja svoju službu až dodnes. Táto udalosť bola zároveň dôvodom vzniku dobrovoľného hasičského zboru v druhej polovici 19. storočia v Jelšave. Po službách Božích boli otvorené brány Hasičskej zbrojnice v Jelšave, kde si široká verejnosť mohla prezrieť dobovú i súčasnú hasičskú techniku.
Ivan Bojna, námestný farár, CZ Jelšava | 13.9.2018