Predposledná nedeľa v cirkevnom roku – a kniha sa otvorila … /homília/

O poslednom súde

Milosť Vám a pokoj od Boha nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. Amen

Zjavenie Jána 20, 11.12 

Potom som videl veľký, biely trón a Toho, ktorý sedel na ňom. Pred Ním unikla zem i nebo a ich miesto viac nebolo. Videl som mŕtvych, veľkých i malých: stáli pred trónom a knihy sa otvorili. Aj iná kniha, kniha života, sa otvorila, a mŕtvi boli súdení podľa zápisov v knihách, podľa svojich skutkov. Amen.

Milí bratia  a drahé sestry,

každý z nás má svoje meno zapísané v rôznych knihách. V matrike pokrstených, sobášených, ale aj v knihách návštev a keď sa nám niečo nepáčilo tak aj v knihe sťažností. Je veru veľa kníh, kde sa naše meno nachádza a možno ani o tom nevieme. Môže sa však stať, že sa daná kniha stratí a to, že sme tam boli zapísaní už nám nikto nedosvedčí.

V dnešnom biblickom texte sme čítali o tom, že sa otvorili knihy. Otvorili sa knihy, kde sú zapísané mená. Mená nie hocikoho alebo iba vybranej skupiny, ale sú tam zapísané mená všetkých ľudí na Zemi. A nielen mená, ale pri každom mene je aj zapísaný každý skutok či už dobrý alebo zlý. Niekto by si myslel, že svoje zlé skutky dokáže zakryť, vymazať, zatajiť nielen pred ľuďmi, ale aj pred samotným Pánom Bohom. Stáva sa, že aj my sami sa ospravedlňujeme pred svojimi chybami. Odôvodňujeme si chyby tým, že to tak malo byť a inak to nešlo. Alebo chyby na samom sebe nechceme meniť, pretože si vieme dané veci odôvodniť v náš prospech, že takí sme a nedá sa s tým už nič robiť. Toto naše ospravedlňovanie spôsobuje naša pýcha a naše ego, ktoré nám nedovolí pochybiť a chlácholí nás tým, že väčšinou robia chyby iba tí druhí. Alebo aj keď už prídeme nato, že chyba je na našej strane, častokrát naša sebeckosť nám nedovolí spraviť prvý krok nápravy. A ak sa aj podujmeme vykročiť, stálo nás to naozaj veľmi veľa úsilia a bolesti.

Milí bratia a drahé sestry, musíme si uvedomiť, že všetko sa dá. Všetko nech už je to akokoľvek ťažké, namáhavé, bolestivé, všetko sa dá. Samozrejme my sami to nedokážeme. Nemôžeme sa zmeniť len tak, nemôžeme sami sebe odpustiť hriechy. Len Pán Boh je ten, ktorý aj z nemožného robí možné. Preto začnime naše životy s uvedomením si samého seba a svojej nedostatočnosti! Začnime si uvedomovať, kto a čo vlastne sme a kam smerujú naše kroky! Pretože naše životy sa môžu chýliť ku koncu a ani to nemusíme vedieť. Nikto z nás nečaká, že sa už zajtra nezobudí, ale líhame s pocitom, že znova ráno vstaneme.

A preto aj posledné nedele cirkevného roka nás k tomu vedú. Vedú k tomu, aby sme nezabúdali nato, že koniec nie len nášho života, ale koniec sveta skutočne príde. Pretože skutočne raz príde aj Pán Ježiš na túto zem. Príde a bude súdiť zem. Bude súdiť podľa toho, čo je zapísané v knihách. V knihách, ku ktorým nemáme prístup a ktoré nemôžeme prepísať, vymazať alebo vytrhnúť stranu, aby sa dalo povedať: stratilo sa. Ale kedy to všetko príde? Kedy to všetko nastane? Dožijeme sa toho? Alebo naše vnúčatá, pravnúčatá alebo až ďalšie generácie? Nikto nevie. Pretože v Biblii čítame, že to príde nečakane ako zlodej v noci. Nikto nevie, kedy príde ten deň jedine Hospodin. A vtedy sa otvoria knihy, kde je zapísané všetko čo sme urobili.

Ale je tam aj jedna špeciálna kniha, ktorá je pre každého veriaceho veľmi potrebná. A každý z nás túži byť v tej knihe zapísaný, pretože táto kniha dáva večný život, dáva nekonečné spolužitie s Pánom Bohom a je to práve Kniha Života. Ale do tejto knihy sa nezapíšeme narodením na túto zem. Nezapíšeme sa tam už vôbec svojimi zlými skutkami, ale ani tými dobrými skutkami. Jediný, kto nás do tej knihy môže zapísať je samotný Boh. Boh je zapisovateľ. A nedá sa k Nemu len tak prísť, kedy si to my zmyslíme. Že by to bolo také ľahké ako dnes, že si dohodneme schôdzku a budeme si klásť podmienky k tomu, aby nás do tej knihy zapísal. Iba skrze Ježiša Krista môžeme prísť k Zapisovateľovi. Jedine On je tá spojka medzi nami a Pánom Bohom. Nijaká iná cesta neexistuje. Samotný Pán Ježiš nám to hovorí: Ja som cesta, pravda a život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa (J 14, 6).

Takže, ak sme prijali Pána Ježiša za svojho Spasiteľa, ešte to nič neznamená. Ešte nič nie je vyhraté. Ešte žiadna schôdzka sa nemusí konať. Prečo je to tak? Pretože ak sme prijali Pána Ježiša Krista, musíme pokračovať ďalej. Pretože, jedno je prijať Pána Ježiša a veriť, ale druhé a omnoho dôležitejšie je aj tak žiť. Žiť nie podľa toho čo svet hovorí, že je správne, ale žiť podľa toho čo je správne podľa Biblie. Pretože svet si prispôsobuje všetko tak, aby jemu bolo dobré. Ako sme si hovorili na začiatku – ako si všetko zlé odôvodňujeme –  tak je to aj so svetom. Všetko zlé si odôvodňuje na dobré a prekrúca všetko čo sa dá. Ak budeme takto žiť, do Knihy Života sa nikdy nedostaneme. Pretože Pán Ježiš nás vedie od zlého k dobrému. Jedine On vie, čo je pre nás dobré a prospešné. Preto sa nebojme tak žiť! Nebojme sa zniesť aj ohováranie a hanu! Pretože Láska nielen ochraňuje, ale aj uzdravuje zo všetkých bolestí, či už fyzických alebo psychických.

Aj keď nie je všetko ľahké ako sa zdá. Aj keď nie všetko ide podľa našich predstáv, ale ide to vždy podľa predstáv Pána Boha, preto sa nechajme viesť Jeho Slovom! Žime tak, aby sme sa na poslednom súde nemuseli hanbiť za seba a za svoje činy! Lebo na poslednom súde to nebude ako tu na zemi, že aj z toho čo ste urobili vás neodsúdia, lebo podplatíte sudcu. Keď prídeme na posledný súd, všetko bude vykonávané spravodlivo, žiadne prižmúrenie očka nebude možné. Preto rozmýšľajme nad svojim životom! Čo sme urobili a čo nie a či vôbec žijeme podľa Božej vôle. A či vôbec podľa Božej vôle chceme žiť. Pretože jedno je o tom hovoriť ako by sa to malo a druhé to aj robiť. Pretože všetko to čo robíme odzrkadľuje aj to, či v Knihe života sme zapísaní. Nestačí len veriť. Treba skutočne žiť, v čo veríme. Treba žiť tak, aby sme mohli s apoštolom Pavlom vyznať: Nežijem už ja, žije vo mne Kristus (G 2, 20a).

Všetko toto nám nekomplikuje len hriech, v ktorom žijeme, ale hlavne ten, ktorý hriech vytvára a to je Diabol. On je ten, ktorý chce, aby naše mená nikdy v Knihe Života neboli zapísané, a tak, aby sme skončili v ohnivom jazere. On je ten, ktorý nám nahovára ako všetko robíme dobre. On je ten, ktorý nám hádže všelijaké možné problémy života, len aby sme zabudli na Pána Boha a začali ho viniť za každú bolesť. On je ten, ktorý nám nahovára, že žiť ako káže Ježiš Kristus je nemožné.  On je ten, ktorý nás odďaľuje od Božieho Slova tým, že nás zahlcuje myšlienkou na peniaze, ponúka nám rôzne relácie v televízií miesto toho, aby sme si radšej prečítali niečo z Božieho Slova. A hlavne on je ten, ktorý nikdy nevyhrá nad Pánom Bohom. A nato nezabúdajme! Lebo nech už je Diabol akokoľvek mocný, je iba taký mocný ako sa necháme ním ovládať. A jedine Božie Slovo nám dopomôže k tomu, aby sme zistili ako veľmi sme spadli do Diablovej pasce.

Preto rozmýšľajme nad svojimi životmi, čo konáme a čo nie! A hlavne či konáme zo svojej vôle alebo z vôle Božej.  Pánu Bohu záleží na tom, ako žijeme svoje životy tu na zemi. Nie náhodou apoštolovi Jánovi sám Ježiš Kristus vo videní hovorí, že  otvorí knihu života každého, keď sa postavíme pred súdnu stolicu. Tam, pred Pánom nebude platná nijaká ospravedlnenka, že som sa bál, že som na to nemal odvahu, že som si v rýchlosti života akosi nevšimol potrebu druhého. V tej rýchlosti aj Pán bude čítať z Knihy a neujde mu ani jeden detail, skutok – odhalí všetko, dobré aj zlé.   Apoštol Pavel nie nadarmo hovorí, že nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať (Žid 4, 13).

Milý brat, milá sestra, poznáš zdroj – krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu (1J 1, 7). V akom vedomí žiješ svoj život? Na čom ti záleží? O čo sa namáhaš? Keď veríš, ale aj žiješ svoju vieru, máš pomoc u svojho Spasiteľa. U toho, ktorý pre teba zomrel na dreve kríža, vstal z mŕtvych a ktorý teraz sedí po pravici Božej. On bude na poslednom súde čítať z knihy. Keď budeme nad celým tým koncom, nad posledným súdom premýšľať, nemajme pri tom len strach, ale majme hlavne nádej! Veď my sa môžeme radovať, že raz sa stretneme s našim Záchrancom a nakoniec s Ním budeme prebývať v Nebeskom kráľovstve.

Amen.

Mgr. Ľubica Štefanidesová, zborová kaplánka v CZ Nižná Slaná – Kobeliarovo