Pred 195 rokmi, 16. marca 1828, sa v Slavošovciach narodil kráľ rozprávok Pavol
Emanuel Dobšinský. Počas svojej životnej púte sa zastavil aj v Rožňavskom Bystrom, kde
pôsobil ako evanjelický a. v. farár v rokoch 1855 až 1858. Obec Rožňavské Bystré, Cirkevný
zbor ECAV na Slovensku Rožňavské Bystré, Matica slovenská a folklórna skupina Bystränky
usporiadali na jeho počesť spomienkovú slávnosť. V 4. pôstnu nedeľu, 19. marca 2023, zvony
Evanjelického a. v. chrámu Božieho v Rožňavskom Bystrom oznamovali slávnostné služby
Božie, ktoré odslúžil domáci brat námestný farár Peter Hlavatý. O hudobný sprievod sa počas
bohoslužieb postarala sestra kantorka Andrea Jakubovská. Po privítaní a po úvodnej liturgii
zaspievala nábožnú pieseň folklórna skupina Bystränky.
Kázeň slova Božieho bola postavená na slovách z Evanjelia podľa Jána 6, 41-51. Brat
farár v nej zdôraznil potrebu človeka po pravom duchovnom pokrme – po chlebe života,
ktorým je jedine Spasiteľ Pán Ježiš Kristus. V tomto kontexte prepojil dušpastiersku činnosť
brata farára Dobšinského v cirkevnom zbore slovami: „Významným spôsobom sa zasadil za
to, aby sa práve zvestovanie o Ježišovi Kristovi dostalo ďalej než po steny chrámu v Bystrom,
či v Rakovnici. Svojou kazateľskou a pastorálnou činnosťou sa snažil priniesť duchovný život
a poznanie aj do kultúrno-spoločenského diania v rámci oboch obcí. Dotýkal sa sŕdc nielen
dospelých veriacich, ale svojou literárnou tvorbou a dôrazom na vzdelanie zasieval semeno
duchovného poznania aj do sŕdc detí, ktoré mohli vďaka nemu ďalej rásť v novovytvorenej
bystranskej škole. Prostredníctvom takéhoto živého kresťanského jednania, vďaka tomuto
odkazu brata farára Dobšinského, môžeme i my dnes pri tejto spomienke vidieť, ako svetlo
Kristovho evanjelia zasahuje a mení životy ľudí naprieč celou spoločnosťou.“
Po kázni slova Božieho zhromaždenie zaspievalo hymnu Matice slovenskej „Kto za
pravdu horí“. Životopis Pavla Emanuela Dobšinského prečítali dievčatá pod vedením vedúcej
folklórnej skupiny Dominiky Ďurskej. Po životopise nasledoval spev piesne z pera Kristíny
Royovej „Slovensko moje, otčina moja“ rovnako v podaní dievčat i členiek folklórnej skupiny
Bystränky. Po záverečnej liturgii napokon odznela hymna ECAV „Hrad prepevný.“
Po ukončení služieb Božích sa všetci sústredili pred chrámom Božím. Počas spevu
folkloristov sa uskutočnil pietny akt kladenia vencov k pamätnej tabuli. Prítomných privítala
predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Rožňavskom Bystrom Mária Molnárová,
ktorá pripomenula fakty zo života Dobšinského: „Dobšinský sa usadil v staručkej fare, ktorá
stála pri kostole. Mal 27 rokov, bol slobodný a doniesol si so sebou pracovitosť, um, srdce
a odhodlanie verne pomáhať nášmu ľudu.
V tom čase žilo v Bystrom 400 obyvateľov. Ľudia tu žili skromne, no boli to ľudia pracovití,
statoční a priateľskí. Okrem povinností si našiel čas aj na písanie básní, piesní, venoval sa
zbieraniu porekadiel a povier. Mal na to dobré
podmienky a hlavne zdroje. Dobšinský sa zaoberal aj hmotným zabezpečením cirkevného
zboru. Gazdoval na farských pozemkoch, choval domáce zvieratá, zaoberal sa včelárstvom.
Zabezpečil najnutnejšiu opravu fary a na jeho podnet sa cirkevníci rozhodli postaviť novú
školskú budovu s bytom pre učiteľa. Tu nadviazal na úzke spojenie najmä s Augustom
Horislavom Škultétym, s ktorým sa dohodli pokračovať vo vydávaní slovenských ľudových
rozprávok. Pavol Dobšinský bol húževnatý, vytrvalý a vynaliezavý. Okrem toho mal vzácne
organizačné schopnosti a vysoké pracovné nasadenie. Začiatkom roku 1858 boli hotové
v podstate všetky prípravy na vydanie „Slovenských povestí“. Vyjednal si v Rožňave tlačiareň
a Dobšinský domýšľal sieť predaja. Hneď z jari putoval prvý zväzok do tlačiarne. Vytlačený
bol začiatkom júna 1858. V Rožňave vyšiel na jeseň toho istého roku aj druhý zošit
„Slovenských povestí“.“
Starosta obce Ján Gonos načrel do kroník obce a poznatky, ktoré tam našiel, zhodnotil
slovami: „Pôsobenie Dobšinského tu v Rožňavskom Bystrom počas necelých štyroch rokov
stačilo na to, aby vytvoril hodnoty presahujúce rámec života. Precíznym plnením roly
kazateľa si získal srdcia ľudu a vidiac jeho cit pre budúcnosť a deti, ktoré sú s ňou spojené,
ho vedie postaviť vedomostný chrám, pretože škola do tej doby v obci nemala vlastný stánok.
Ešte za jeho pôsobenia, teda do roku 1858, školská budova bola evanjelického augsburského
vyznania a ľud ju postavil z vlastných prostriedkov. Skoro sa to odrazilo na vzdelanosti a na
množstve školovaných detí, keď neskoršie zápisy v kronike uvádzajú, že v zimnom období sa
v jednej triede tesnilo 70 až 100 detí. Týmto jeho prínos duchovných hodnôt nebol vyčerpaný
a veľká časť jeho slovenských ľudových rozprávok a povestí pochádza z ústneho podania
našich predkov. Preto sú nám blízke, vzácne, hrejivé a povzbudivé, keďže v nich cítime kus
seba a našej histórie. Sme vďační za jeho neopísateľný prínos, ktorým nás tu obdaroval
a našu bystranskú dušu premietol aj do obrazu literárneho.“
Slávnosti pokračovali v sále kultúrneho domu pri obecnom úrade v Rožňavskom
Bystrom. Bola tu nainštalovaná zatiaľ skromná výstava k Dobšinskému, kde nechýbali
rozprávkové knihy a kópie z cirkevnej kroniky, ktorú písal Dobšinský. Po privítaní starostom
obce sa prihovorila a pozdravila aj Zlatica Halková, riaditeľka Domu Matice slovenskej
v Rožňave. Poďakovala za spomienkovú slávnosť a za výbornú spoluprácu. Prítomní boli aj
matičiari z celého nášho okresu. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa podieľali na prípravách
spomienkovej slávnosti. Naše krásne podujatie vyvrcholí vydaním brožúry.
Treba však pripomenúť aj fakt, že folkloristická a národopisná práca Pavla
Dobšinského dostala mocný impulz predovšetkým založením Matice slovenskej v roku 1863.
Stal sa členom Výboru Matice slovenskej, aby organizoval zbieranie a vydávanie ústnej
slovesnosti na Slovensku. Bol členom odboru k zbieraniu lexikálneho materiálu a slovesného
odboru.
Na záver použijem Dobšinského odkaz Výboru Matice slovenskej z 28. apríla 1868,
ktorý nadobudol trvalú platnosť:
„Národ a ľud náš treba nám poznávať, tak ako duch jeho zmýšľanie javí sa nám
najlepšie v jeho vlastných duchovných výtvoroch, ak chceme ho na ceste vzdelanosti
a osvety jeho vlastnými koľajami ďalej pomknúť a za jeho peknej poézie aj my obživenia
ducha si navážit.“
Tatiana Tomková
Foto: Lukáš Kvačan
